Agentúrnu správu sme nahradili článkom z tlačového vydania
ZÁHREB, BRATISLAVA. Tisíce ľudí vyšli v piatok do ulíc Záhrebu, aby si pozreli priamy prenos z Haagu na veľkoplošných obrazovkách.
Nesledovali tam futbal, ale vyhlásenie verdiktu medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu. A výsledok ich nepotešil. Chorvátskeho generála Anteho Gotovinu poslal tribunál na 24 rokov do väzenia. Za etnickú čistku Srbov, ktorú mnohí Chorváti dodnes oslavujú ako svoje veľké víťazstvo.
Zločinecká skupina
Začiatkom augusta majú Chorváti štátny sviatok, počas ktorého si pripomínajú Operáciu Búrka z roku 1995. Za štyri dni sa ich armáde vtedy podarilo obsadiť odštiepeckú republiku Srbská Krajina. Prehra potom presvedčila Srbov, aby prišli za rokovací stôl a neskôr uzavreli mierovú dohodu.
Nielen Belehrad, ale aj tribunál však hovorí, že pri konflikte došlo k vraždeniu Srbov. Hovorí sa o stovkách obetí a 90 až 250 tisícoch utečencov. Práve na túto časť operácie sa zameral Haag.
Tribunál dokazoval, že krátko pred operáciou vznikla kriminálna skupina. Za cieľ si dala natrvalo odstrániť z regiónu Krajina Srbov, ktorí tam žili stovky rokov, a nahradiť ich Chorvátmi.
Na čele skupiny bol už zosnulý chorvátsky prezident Franjo Tudjman. Ďalšou kľúčovou postavou bol Gotovina a Mladen Markač, ktorého v piatok odsúdili na 18 rokov.
Mnohí Chorváti teraz Haagu odkazujú, že ak išlo o kriminálnu skupinu, môžu rovno odsúdiť celý národ. „Hovorí nám Haag, že Chorvátsko malo uvoľniť cestu pre veľké Srbsko?“ spýtal sa jeden z nich na Twitteri. Na internete sa už objavili výzvy na protesty cez tento víkend.
Sudca tribunálu Alphons Orie obhajuje verdikt tým, že súd nehodnotil oprávnenosť vojny, ani neprávosti pred operáciou. „Tento prípad bol o tom, či sa srbskí civilisti v Krajine stali terčom zločinov a či by obžalovaní mali byť potrestaní,“ vyhlásil.
Odsúdení sa podľa neho podieľali na vyhnaní Srbov. Nevyhýbali sa ani vraždeniu civilistov. Orie spomenul výpoveď svedka, ktorý našiel svoju matku a mentálne chorého brata mŕtvych. „Zabil som ďalšieho,“ povedal podľa svedka chorvátsky vojak prechádzajúci okolo. Vraždenie civilistov mal nariadiť práve Gotovina.
Záhreb to nestrávil
Chorvátska premiérka Jadranka Kosorová označila verdikt za neprijateľný. Poškodiť by jej mohol aj v domácej politike. Práve jej strana Chorvátska demokratická únia v roku 2005 prestala pomáhať Gotovinovi na úteku, a pomohla k jeho zadržaniu.
Jeho zadržanie a spolupráca s tribunálom bola podmienkou na vstup do Európskej únie.
Kým v Záhrebe sa v piatok hromžilo, v Belehrade pocítili satisfakciu. Haag väčšinou súdil srbských vojnových zločincov a preto mu množstvo Srbov nevie prísť na meno. „Tribunál konal podľa zákona,“ povedal v piatok srbský prezident Boris Tadič.
Začínal v légii už ako tínedžer
Gotovina vybojoval pre Chorvátov nezávislosť. Aj za cenu vraždenia civilistov.
BRATISLAVA. Z vlasti ušiel ako 16-ročný. Vstúpil do francúzskej légie, bojoval za ňu v Afrike, cvičil vojakov v Guatemale. Keď Ante Gotovina začiatkom 90. rokov cítil šancu na samostatné Chorvátsko, vrátil sa domov.
Dal sa do služieb nacionalistického prezidenta Franja Tudjmana a stal sa hrdinom. Aj keď ho tribunál obvinil z etnických čistiek, pre Chorvátov je symbolom boja za slobodu.
Až takým veľkým, že vplyvná katolícka cirkev vyzvala na modlitby za neho, veteráni kvôli nemu chodia do ulíc v tisícoch .
Keď sa niekoľko rokov úspešne skrýval pre tribunálom, vychádzal komiks o tom, ako Gotovina hrdinsky uteká tými, čo ho chcú postaviť pred súd. Dostali ho v roku 2005 na Kanárskych ostrovoch.
Matúš Krčmárik
Blesková operácia Búrka trvala len 84 hodín
Medzinárodný trestný tribunál OSN pre bývalú Juhosláviu (ICTY) so sídlom v Haagu vyniesol dnes rozsudky v procese s niekdajšími generálmi chorvátskych ozbrojených síl Antem Gotovinom, Ivanom Čermakom a Mladenom Markačom.
Trojica čelila obvineniam zo zločinov na civilnom obyvateľstve srbského pôvodu počas a po chorvátskej operácii Oluja (Búrka). Gotovina dostal 24 a Markač 18 rokov väzenia. Čermaka súd oslobodil od všetkých bodov obžaloby.
Blesková operácia Búrka trvala len 84 hodín. Začala sa pred svitaním 4. augusta 1995, keď sa chorvátski vojaci a tanky prehnali cez líniu prímeria, na ktorej hliadkovali vojaci OSN. Územie celej krajiny získali 7. augusta 1995. Operácii Búrka velil generál Ante Gotovina, ktorého haagsky tribunál v tejto súvislosti obžaloval z vojnových zločinov za zabitie 150 srbských civilistov a ničenie a lúpenie srbských dedín.
Väčšina krajinských Srbov - približne 200.000 ľudí - pred postupujúcimi vojakmi ušla do susednej Bosny alebo Srbska. Podľa OSN zabitých bolo najmenej 150 civilistov a stovky srbských domov bolo vyrabovaných, vyhodených do vzduchu alebo vypálených. Belehrad hovorí o 250-300.000 utečencoch.
Operáciu spustili pár hodín po tom, čo stroskotali rokovania medzi Záhrebom a vedením krajinských Srbov, ktorí odmietli plán autonómie v rámci Chorvátska. Srbi územie Krajiny - kde žili stáročia - dostali pod svoju kontrolu s podporou Belehradu v roku 1991 po tom, čo Záhreb vyhlásil nezávislosť od Juhoslávie. Srbi vyhnali z oblasti väčšinu Chorvátov - asi 200.000 ľudí - a zablokovaním priameho dopravného spojenia medzi severom a juhom Chorvátsko prakticky rozdelili na dve časti. Počas vojny v Krajine bolo zabitých viac ako 10.000 Chorvátov.
Na ofenzíve sa podieľalo asi 150.000 chorvátskych vojakov a policajtov. Záhreb nasadil 350 tankov, 605 obrnených vozidiel a asi 20 lietadiel. Krajinskí Srbi mali asi 40.000 vojakov, približne 400 tankov a 25 lietadiel. Podľa vojenských analytikov Chorvátom poskytli výcvik americkí poradcovia a napriek medzinárodnému zbrojnému embargu uvalenému na celú bývalú Juhosláviu zbrane získali od obchodníkov z bývalého Sovietskeho zväzu.
Počet srbských obetí je predmetom sporov. Haagsky tribunál hovorí o minimálne 150 zabitých civilistoch, chorvátske organizácie na ochranu ľudských práv hovoria, že identifikovali viac ako 600 mŕtvych, srbské úrady hovoria o približne 2500 mŕtvych. Podľa Záhrebu zahynulo 174 chorvátskych vojakov a 1430 bolo zranených. Pri postupe chorvátskych jednotiek cez líniu prímeria zahynuli traja vojaci mierovej jednotky OSN.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) operáciu Búrka označil za "spoločnú kriminálnu akciu" zameranú na etnické vyčistenie územia od Srbov. Z vrážd a deportácií civilistov a ničenia srbských domov obžaloval dvoch armádnych a jedného policajného generála.
Aj keď vzťahy medzi Chorvátskom a Srbskom sa od roku 2000 - keď nacionalistov pri moci vystriedali prozápadní reformátori - výrazne zlepšili, Búrka zostáva citlivou a emotívnou témou.
Záhreb vyhlásil 5. august za štátny sviatok. Chorváti sú hrdí na operáciu, ktorú považujú za potrestanie za srbskú agresiu. Tvrdia, že utečenci zo svojich domov ušli na príkaz Belehradu, nie kvôli tomu, že boli ohrození.
tasr
