BERLÍN. Spojené štáty a ďalší členovia NATO zamietli výzvy Francúzska a Británie na aktívnejší príspevok do vzdušných operácií v Líbyi, a to napriek obavám z vojenského patu v tejto severoafrickej krajine. Informovala o tom agentúra Reuters.
Na berlínskej schôdzke sa šéfovia diplomacií štátov NATO zhodli na tom, že líbyjský vodca Muammar Kaddáfí sa musí vzdať moci. Vojenská misia pritom musí zostať zameraná na svoje deklarované ciele, ktorými sú vynútenie zbrojného embarga, ochrana civilistov a stiahnutie Kaddáfího síl z miest, do ktorých vstúpili.
Americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová zdôraznila, že pre NATO je životné dôležité zachovať si "odhodlanie a jednotu" voči Kaddáfímu. Nijako však nenaznačila, že by Washington bol pripravený opätovne sa plne zapojiť do útokov na pozemné ciele.
Do útokov na pozemné ciele sa dosiaľ zapojilo len sedem z 28 členov NATO. Španielsko oznámilo, že nemá v pláne pripojiť sa k takýmto útokom. Taliansko uviedlo, že by potrebovalo počuť presvedčivé argumenty, aby tak urobilo.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen vyhlásil, že konferencia ministrov NATO sa zaviazala poskytnúť "všetky nevyhnutné zdroje" pre misiu a zachovať "vysoké operačné tempo proti legitímnym cieľom".
Chýbajú lietadlá
Najvyšší veliteľ NATO, americký admirál James Stavridis, je podľa neho vo všeobecnosti spokojný so silami, ktoré sú k dispozícii, potreboval by však o "niekoľko viac" lietadiel pre presné pozemné útoky.
Rasmussen priznal, že v Berlíne nedostal konkrétne prísľuby ďalších bojových lietadiel, len "náznaky", ktoré mu dávajú nádej.
Nemenovaný francúzsky predstaviteľ NATO v stredu uviedol, že aliancii stále chýba zhruba desať lietadiel denne na uskutočňovanie vzdušných úderov. Z krajín, ktoré by mohli pre operácie urobiť viac, menoval Taliansko, Španielsko, Holandsko a Švédsko.
Na berlínskom stretnutí boli okrem členských štátov NATO prítomní aj zástupcovia Švédska, Ukrajiny, Kataru, Maroka, Jordánska a Spojených arabských emirátov.
Slovensko zastupoval šéf diplomacie Mikuláš Dzurinda, ktorý podujatie kvôli účasti arabských krajín označil za historické. "Nepamätám si, že by sme sedeli v takejto kompozícii, je to významné nóvum," povedal.
Dzurinda je optimista
V súvislosti s vývojom situácie v Líbyi a aktivitami NATO podľa Dzurindu vládne "opatrný optimizmus".
"Ten mierny optimizmus vychádza z faktu, že aliancia bleskovo prevzala velenie, že trvalo naozaj veľmi málo času od prijatia príslušných rezolúcií OSN až do realizácie bezletovej zóny, zbrojného embarga a spustenia humanitárnej pomoci. Aj prvé výsledky, o ktorých sme boli informovaní, hovoria, že tie úlohy, ktoré stanovujú rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN sa zatiaľ darí napĺňať," povedal pre TASR.
Slovenský minister poukázal na ľudové povstania v Líbyi a inde v arabskom svete s cieľom zbaviť sa diktátu a zmeniť stav vecí k lepšiemu.
"Preto sa domnievam, že angažovanosť tých krajín, ktoré sa zišli v Berlíne je správna a v konečnom dôsledku aj perspektívna," dodal.
