BELEHRAD. Dlhoročnú záhadu okolo smrti niekdajšej vedúcej osobnosti četnického, promonarchistického hnutia v Srbsku počas druhej svetovej vojny Dragoljuba "Dražu" Michailoviča (1893-1946) v Belehrade oficiálne objasnila na to povolaná štátna komisia.
Podľa jej zistení muža, ktorého predtým odsúdili za vlastizradu na trest smrti, zastrelili na úsvite 17. júla 1946 pri rieke Sáva a pochovali neďaleko vtedajšieho väzenského zariadenia.
Komisia neobjavila žiadne písomnosti o tomto postupe vtedajších orgánov a k záverom dospela na základe početných výpovedí nepriamych svedkov i archívnych podkladov.
Navyše má indície, že Michailovičove telesné pozostatky neskôr previezli na iné miesto, takže šance na objavenie jeho hrobu považuje šéf grémia Slobodan Radovanovič za "minimálne".
Michailoviča zadržali v marci 1946 a následne ho v belehradskom procese odsúdili za vlastizradu na absolútny trest.
Odsúdený bol veliteľom promonarchistických jednotiek srbskej armády, ktoré bojovali nielen proti nemeckým okupantom a ich chorvátskym spojencom - ustašovcom, ale aj proti komunisticky orientovaným partizánom.
Názory na Michailoviča sú aj v súčasnom Srbsku veľmi rozdielne. Pre niektorých to bol veliteľ jednotiek Juhoslovanského kráľovstva, pre iných zradca a kolaborant s nemeckou okupačnou mocou, napísala agentúra APA.
