FENOMÉN

Boj o otrokov sa skončil totálnou vojnou

Prvá moderná vojna či prvá totálna vojna. Aj takéto prívlastky dostal štvorročný boj medzi úniou a konfederáciou. Američania si včera pripomenuli 150 rokov od jeho začiatku.

Ostreľovaním pevnosti Fort Sumter vojna začala. Celkovo sa Američania zabíjali štyri roky.(Zdroj: ARPERS WEEKLY)

Bola najväčším konfliktom na území Spojených štátov v dejinách. Spor o otroctvo rozdelil krajinu aj mnohé rodiny a dodnes je živou témou.

V utorok uplynulo 150 rokov od chvíle, keď južanské delá vypálili prvé strely na federálnu posádku v pevnosti Fort Sumter v Južnej Karolíne a začala sa tak americká občianska vojna. Príčiny konfliktu však siahajú hlbšie.

Márne a neskoro

Hlavný problém bol v inštitúcii otrokárstva, bez ktorého, ako sa zdalo, nemohli južanské štáty v ich vtedajšej podobe existovať. Jedným z hlavných impulzov vypuknutia vojny bolo zvolenie republikána Abrahama Lincolna za 16. prezidenta Spojených štátov.

Rozpor v krajine sa ukazoval už počas predvolebnej kampane na jeseň roku 1860, keď traja zo štyroch kandidátov na prezidenta kampaňovali len vo „svojich" štátoch.

Lincoln nakoniec voľby vyhral. Získal väčšinu v osemnástich neotrokárskych štátoch. Bezprostredne po jeho víťazstve však jeden južanský štát za druhým opúšťali úniu. Začiatkom februára sedem z nich prijalo dočasnú ústavu Konfederovaných štátov amerických.

Až do Lincolnovej inaugurácie Kongres pokračoval v snahe o kompromis. Niektorí republikáni vrátane prezidenta chceli v záujme záchrany únie zájsť tak ďaleko, že sa postavili za návrh trinásteho dodatku k ústave, ktorý by zaručoval existenciu otrokárstva tam, kde už existovalo. Márne a neskoro.

Dnes sa zdá, že republikánom naklonený a protiotrokársky Sever bol na víťazstvo predurčený. V roku 1861 však situácia nebola taká jednoznačná. Napriek svojim zjavným nevýhodám spočiatku Juh (teraz už zložený z jedenástich štátov) disponoval nevoľníckymi pracovnými silami, lepšie vycvičenými dôstojníkmi či vyhliadkami na zahraničnú pomoc.

Obe strany počítali s rýchlym a ľahkým víťazstvom. Podľa historikov sa tento naivný optimizmus nikde neprejavil jasnejšie ako v prvej veľkej bitke pri mestečku Bull Run vo Virgínii. Netrpezlivá verejnosť naliehala na Lincolna aj na konfederačného prezidenta Jeffersona Davisa, aby protivníkovi zasadili rýchly a rozhodujúci úder.

Po kliknutí infografiku zväčšíte.

Prvá moderná vojna

Výsledkom boja z júla 1861 nebolo žiadne jednoznačné víťazstvo, ale 3000 mŕtvych severanov, 2000 mŕtvych južanov a bezhlavý ústup vojakov a civilistov do blízkeho Washingtonu.

Bull Run priniesol obom stranám vytriezvenie. Väčšinu romantických predstáv živených parádnymi uniformami vystriedalo trýznivé poznanie, že krajinu čaká dlhý a nákladný zápas.

Americká občianska vojna bola v mnohých ohľadoch prvou modernou vojnou. Bola ohromná už svojím rozsahom. Vo vojne bojoval každý dvanásty dospelý muž a len máloktorá rodina ňou nebola postihnutá.

Konfederácia zaviedla odvody v roku 1862, únia o rok neskôr. Vo vojne padlo alebo zomrelo v dôsledku choroby viac ako 630­tisíc ľudí, čo je viac ako vo všetkých amerických vojnách dokopy.

Zabíjanie bolo z veľkej časti neosobné. Boj muža proti mužov bol skôr výnimkou, krviprelievanie sa s pomocou palných zbraní, zlepšovaných vďaka priemyselnému a vedeckému pokroku, odohrávalo väčšinou na diaľku. Prvýkrát sa začal používať aj na kľuku poháňaný guľomet.

„Najmodernejšie" však na tomto konflikte bolo to, že išlo o prvú totálnu vojnu. Neviedli ju proti sebe len profesionálne armády, ale celé spoločnosti.

Zákaz otrokov

Dlho predtým, ako padol posledný výstrel, sa stalo niečo, čo zmysel vojny zmenilo. V zime 1861/1862, keď bojová morálka únie dosiahla dno a severní demokrati žiadali mierové rozhovory, Lincoln jedným ťahom pera zmenil celý konflikt z vojny za zachovanie únie na revolučný zápas za zrušenie otroctva.

Vyhlásenie o oslobodení otrokov z 1. januára 1862 malo niekoľko príčin. Práca otrokov podporovala vojenské úsilie konfederácie a upadajúca morálka únie potrebovala povzbudenie vo forme nejakého mravného ideálu.

Navyše vyhlásenie vojny otrokárstvu zmarilo akúkoľvek šancu, že by na pomoc južanom prišli Británia a Francúzsko. Takmer 200-­tisíc černochov potom slúžilo v armáde únie.

Konfederácia sa začala utápať vo finančných problémoch. Clá neboli takmer žiadne, a tak vláda zdanila takmer všetko, čo zdaniť šlo. Nakoniec sa dostali k slovu tlačiarne peňazí, ktoré spustili inflačný kolotoč.

Od roku 1863 začal Sever vyhrávať. Mohla za to zlá finančná situácia aj vyčerpanie južanov, ale tiež fakt, že Lincoln poveril vedením armády generála Ullysesa Granta, ktorý bol konečne dôstojným súperom hlavnému veliteľovi konfederácie Robertovi Leemu.

Ten napokon 9. apríla 1865 v dedine Appomattox ponúkol Grantovi svoju kapituláciu. Konfederácia bola v tom čase už politicky mŕtva a hospodársky vyčerpaná.

Na bojiskách zavládol mier, ale na juhu zostala zatrpknutosť. Kongres síce prijal trinásty dodatok k ústave, ktorý zakazoval otroctvo, ale vzťah k čiernemu obyvateľstvu sa veľmi nezmenil. Americkým černochom trvalo ešte sto rokov, kým sa ako­ tak emancipovali. Federálna vláda upevnila moc na úkor jednotlivých štátov a už ju nikdy nezmenšila.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 679
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 958
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 236
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 156
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 722
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 523
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 760
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 438
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 973
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 2 805

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

21. výročie vraždy Róberta Remiáša si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti, ktorí organizovali Veľký protikorupčný pochod.

Neprehliadnite tiež

Rusko požiadalo Interpol o zadržanie Jaceňuka

Ukrajinský šéf vnútra označil zatykač za politicky motivovaný.

Merkelovej kresťanskí demokrati si v prieskumoch udržiavajú náskok

V dvoch spolkových krajinách, kde sa budú v máji konať krajinské voľby, ich tamojšia podpora dokonca rastie.

Máme záujem o dobré vzťahy s Tureckom, tvrdí Lajčák

Ministri členov Únie diskutovali o Turecku a jeho kurze po ústavnom referende.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop