Japonsko vo štvrtok zvýšilo stupeň závažnosti nehody v jadrovej elektrárni Fukušima-I, ktorá sa tak dostala sa rovnakú úroveň ako havária v roku 1986 v Černobyle.
TOKIO. Napriek všetkej kritike spoločnosti TEPCO či japonskej vlády s nimi experti v jednom bode súhlasia. Fukušima nie je ďalší Černobyľ.
„Fukušima má svoje vlastné riziká, no porovnávať ju s Černobyľom je príliš vzdialené. Je nepravdepodobné, že elektráreň ohrozí zdravie ľudí v okolitých krajinách, ako to bolo v prípade Černobyľu,“ hovorí jadrový odborník Kenji Sumita z Univezity v Osake.
Hlavné body, v ktorých sa nehody líšia:
Sú zariadenia navrhnuté rovnako?
Blok 4 v Černobyle bol vodou chladený, grafitom moderovaný reaktor. To je kombinácia, ktorá môže spustiť a nakoniec aj spustila reťazovú reakciu. Séria veľkých chýb prevádzkovateľov vyústila v explóziu a požiar, ktorý vyniesol rádioaktivitu do horných vrstiev atmosféry.
Výsledná radiácia bola porovnateľná s desaťnásobkom radiácie spôsobenej americkou atómovou bombou, zhodenou v roku 1945 na japonské mesto Hirošima.
Varné reaktory vo Fukušime nemajú horľavé grafitové jadro. Jadrové palivo v reaktoroch 1,2 a 3 sa síce čiastočne roztavilo, ale prevádzkovatelia sa vďaka úspešnému chladeniu reaktorov a vyhoretého paliva vyhli reťazovej reakcii.
Pokiaľ chladenie pokračuje a Japonci pripravujú nádrže na skladovanie kontaminovanej vody, stále môžu dúfať v dostatok času na výpočty ako reaktory na studeno vypnúť.
Akým obalom zariadení sa líšia?
Černobyľ nemal žiadny ochranný obal, ktorý by zabránil rádioaktívnemu materiálu unikať do vzduchu.
Reaktory vo Fukušime sú vystavané na žulových základoch a sú obklopené oceľovými a betónovými konštrukciami. Nádoby reaktorov, obaly ako aj niektoré potrubia vedúce z reaktorov boli zemetrasením a vlnou cunami z 11. marca poškodené. Experti však hovoria, že úroveň radiácie, tesne po tom ako bola na vrchole, konštrukcie elektrárne stále zadržiavajú.
Černobyľ zamoril územie v okruhu 500 km od elektrárne a oblasť 30 km okolo nej je dodnes zakázaná a neobývaná.
FOTOGALÉRIA: Japonský postrach menom Fukušima
Sú s jadrovou haváriou v Japonsku spojené aj obete?
Vo Fukušime neboli zaznamenané žiadne úmrtia spôsobené radiáciou. Osem ľudí bolo zranených. Kritickejšie bolo zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo smrť dvoch a ťažké zranenie ďalších troch pracovníkov elektrárne, ktorí sa 11. marca snažili udržať zariadenie pod kontrolou.
V Černobyle prvý výbuch zabil dvoch pracovníkov. 28 hasičov a bezpečnostných pracovníkov zomrelo v prvých troch mesiacoch po havárii na akútnu chorobu z ožiarenia, jeden na zástavu srdca.
Poskytovanie informácií vs. zatajovanie
Z Japonska dostávame zmätočné, nesúvislé a niekedy aj protichodné informácie. Ťažko však obviniť úrady alebo TEPCO zo zámerného zakrývania skutočností pri neustálom informačnom toku a aktualizovaní údajov.
V prípade Černobyľu Sovietsky zväz dva dni najprv mlčal. Ale úrady museli postupne pre obrovskú rádioaktivitu, šíriacu sa ponad Európu, odkrývať podrobnosti o nehode.
FOTOGALÉRIA: Nukleárny Disneyland na Ukrajine
Predstavuje Fukušima veľké riziko v prípade nepriaznivého vývoja?
Ešte nie je koniec. Mesiac po zemetrasení musia pracovníci stále chladiť reaktory vodou a vyrábajú tak stále veľké množstvo kontaminovanej vody, ktorá bráni obnoveniu činnosti čerpadiel, ktoré by mohli reaktory priviesť k studenému vypnutiu.
Situácia viedla frustrovaného a domotivovaného hovorcu spoločnosti TEPCO k vyhláseniu, že celkový spád by mohol prekonať aj Černobyľ.
Predstavitelia elektrárne sa vyjadrili, že ak sa nepodarí obnoviť prevádzka čerpadiel, sú aj iné spôsoby, napríklad chladenie vzduchom a v najhoršom prípade vodné pochovanie v reaktoroch, ktoré nemajú poškodené ochranné štruktúry.
MAAE: Fukušima a Černobyľ sú úplne odlišné
VIEDEŇ, ŽENEVA. Rozhodnutie Japonska zvýšiť stupeň závažnosti havárie v jadrovej elektrárni Fukušima-I na najvyšší siedmy stupeň neznamená, že situácia je porovnateľná s Černobyľom.
"Toto je úplne odlišná havária," povedal Denis Flory z MAAE na tlačovej konferencii.
Predstaviteľ agentúry dodal, že množstvo rádioaktívneho žiarenia, ktoré uniklo pri havárii v Černobyle v roku 1986, bolo oveľa väčšie. Táto smutne známa katastrofa na severe Ukrajiny pri hraniciach s Bieloruskom sa stala v sovietskej ére a je doposiaľ najväčšou haváriou atómovej elektrárne vôbec.
Japonsko vzhľadom na narastajúce množstvá unikajúcej rádioaktivity dnes už skôr zvýšilo závažnosť krízy vo Fukušime na stupeň sedem, najhorší na medzinárodne uznávanej stupnici. Rovnakým stupňom bola ohodnotená aj najhoršia jadrová katastrofa na svete, Černobyľ.
Ohrozenie zdravia verejnosti japonskou jadrovou haváriou nie je ani trochu horšie po dnešnej zmene stupňa závažnosti. Oznámila to Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sídliaca vo švajčiarskej Ženeve.
"Naše hodnotenie zdravia verejnosti je dnes také isté, ako bolo včera," uviedol hovorca WHO Gregory Hartl pre tlačovú agentúru Reuters. "V tejto chvíli je ohrozenie zdravia verejnosti mimo 30-kilometrovej evakuačnej zóny veľmi malé," spresnil.
Zvýšený stupeň závažnosti havárie je výsledkom toho, že sa zlúčili množstvá radiácie unikajúce z troch reaktorov a pokladá sa to za jedinú haváriu, dodal Hartl.
TASR
