PRAHA.
Napriek tomu, že k regulovaniu lobingu sa dnešná koalícia ODS, TOP 09 a Vecí verejných (VV) vlani zaviazala v koaličnej zmluve, naplnenie tohto bodu je viac ako otázne. Pochybnosti, či na túto "prioritu" zostane politikom chuť a čas, vyvoláva nielen permanentný odpor ODS k regulovaniu lobistov, ale aj najnovšie napätie v českej vládnej koalícii, ktorej hrozí rozpad.
Návrh zákona o lobingu má byť v gescii predsedu VV a ministra vnútra Radka Johna. Premiér a predseda ODS Petr Nečas požaduje Johnov odchod z vlády a dokonca aj presun zodpovednosti za rezort vnútra od VV k inej koaličnej strane. Tlak na odchod ministra Johna a hrozba rozpadu koalície paradoxne súvisí s lobingom, ktorý v Česku predviedol učebnicový príklad prieniku do vládnych štruktúr.
Existuje dôvodné podozrenie, že súčasný minister dopravy a hlavný sponzor strany VV Vít Bárta sa pred niekoľkými rokmi rozhodol pre vstup do politiky len preto, aby posilnil postavenie svojej bezpečnostnej agentúry ABL s takmer miliardovým obratom v korunách. Bývalý šéf ABL je z vlády už na odchode, ale bývalých spolupracovníkov a klientov ABL dokázal dosadiť na posty námestníkov viacerých ministerstiev i do dozorných rád, napríklad stále ešte štátnej Českej pošty. Bárta a jeho ABL plnia stránky českých novín podozreniami, že na ceste za úspechom neváhali nielen podplácať, ale ani sledovať politikov i obchodných partnerov.
Napriek tomu, že Česko bolo len krok od schválenia zákona o lobingu v lete 2010, koncom úradníckej vlády Jana Fischera, v súčasnosti o regulácii lobingu rokuje len expertná skupina. Analýza stavu a právnych východísk pre budúcu reguláciu lobingu má vzniknúť do konca roku 2012 a rok 2013 mal byť rokom vzniku a presadenia samotného zákona.
"Som optimistkou. Verím, že sa to podarí," tvrdila ešte pred vypuknutím koaličnej krízy poslankyňa a podpredsedníčka strany VV Lenka Andrýsová.
Skrotiť, či prinajmenšom usmerniť a zregulovať lobing sa v minulosti opakovane pokúšala ČSSD. V septembri 2009 sa návrh zákona o lobingu z dielne poslancov sociálnej demokracie objavil v Poslaneckej snemovni. Plénum dolnej parlamentnej komory však zákon vrátilo na prepracovanie.
Kritici predlohe vytýkali prílišnú radikálnosť o každej schôdzke či kontakte, ktorý by mohol naplňovať podstatu lobingu, mali poslanci, senátori, ministri, ale i samotní lobisti bezodkladne informovať ministerstvo vnútra. Za porušenie tejto povinnosti mala politikovi hroziť pokuta v prepočte 2000 eur a lobistovi 4000 eur.
"Boli tam nezmysly a diery. (Poslanecká) snemovňa to vrátila, pretože zákon nechce prepisovať sama," argumentoval vtedy kritik návrhu, poslanec za ODS Marek Benda.
Druhý pokus o skrotenie lobistov sa odohral tesne pred vlaňajšími parlamentnými voľbami. Vďaka hlasom poslancov ČSSD, KSČM, Strany zelených a nezaradených zákonodarcov návrh 18. mája 2010 Poslaneckou snemovňou prešiel. V zmysle tejto právnej normy mali kontakty s lobistami hlásiť nielen ministri a zákonodarcovia, ale aj asistenti poslancov a senátorov, úradníci štátnej správy, krajských úradov a magistrátov. Zoznam lobistov sa mal priebežne aktualizovať a každé tri mesiace zverejňovať. Za lobistu by bol považovaný každý, kto v priebehu troch mesiacov najmenej trikrát kontaktuje politika či úradníka. Za potenciálneho lobistu zákon považoval aj asistentov zákonodarcov, ktorí preto mali mať povinnosť raz ročne zverejňovať informácie o svojich podnikateľských aktivitách a príjmoch.
Veľmi kontroverzný zákon, najmä pre pravicové strany, tvrdo narazil v hornej komore. Pravicou kontrolovaný Senát zákon o lobingu päť týždňov po jeho schválení a tri týždne po voľbách zamietol. Vzhľadom na to, že zákon schválila dolná komora ešte pred voľbami, ktoré jej zloženie následne zmenili, senátori nesmeli návrh ani nijako upravovať. A keďže k nemu mali mnoho výhrad, napríklad, že bude predstavovať obrovskú byrokratickú záťaž, senátori zákon o lobingu potopili.
Situáciu, keď politici síce deklarujú, že lobing chcú regulovať, ale buď na to nemajú dostatok politických prostriedkov, alebo ani im dokonca chýba skutočná politická vôľa, lobisti využívajú k nerušenému presadzovaniu vlastných záujmov. V kuloároch Poslaneckej snemovne im v pohybe a v kontaktoch so zákonodarcami nič nebráni. A neobmedzený je dokonca aj rozsah zákonov a noviel, ktoré dokážu ovplyvniť.
Za jeden z veľkých úspechov lobistov je považované napríklad aj schválenie novely zákona o pobyte cudzincov v decembri 2010, ktorá vyhovuje súkromným zdravotným poisťovniam. Napriek tomu, že novelu vypracovalo ministerstvo vnútra, podľa mimovládnych organizácií lobisti novelu významne ovplyvnili.
Jednou z nepríjemných noviniek je povinnosť cudzinca z krajín mimo EÚ, ktorý je osobou samostatne zárobkovo činnou, spolu so žiadosťou o predĺženie pobytu predložiť aj doklad o zaplatení zmluvného zdravotného poistenia na celú požadovanú dobu pobytu, spravidla dva roky. Ak sa dotyčný stane zamestnancom a poistenie za neho začne odvádzať zamestnávateľ, "preplatok" komerčného poistenia späť nedostane. Zdravotné poisťovne navyše nemajú zo zákona povinnosť žiadateľa poistiť. To sa stáva vtedy, ak poisťovňa vyhodnotí, že by na budúcej liečbe chorého poistenca prerábala.
Prvý otrasný prípad už zaznamenal Český rozhlas, ktorý v marci informoval o mongolských rodičoch, ktorým ich zdravotná poisťovňa odmietla poistiť v Česku predčasne narodené a choré dieťa. Za liečbu novorodenca nemocnica vymáha od rodičov viac ako 40.000 eur. Matka je s dieťaťom doma a pochopiteľne nepracuje. Otec, ktorý má mesačný plat v prepočte 520 eur čistého, pristúpil na splátky 20 eur mesačne.
