MINAMI.
Kunio Šiga (75) žije osamote na farme stojacej na konci cesty, lemovanej popadanými stromami, v zápachu rozkladajúcich sa tiel mŕtvych ošípaných a medzi veľkými troskami zničených vecí.
Muž býva v nevykúrenom, tmavom dome. Dokáže zájsť iba po prah dverí a nevie, čo sa stalo s jeho manželkou. Jeho auto je pochované pod nánosmi bahna.
Všetci jeho susedia odišli, pretože oblasť sa nachádza 20 kilometrov od poškodenej atómovej elektrárne Fukušima-I - práve v zóne, z ktorej mali obyvatelia na odporúčanie úradov odísť z obáv pred únikom radiácie.
K mužovi nikdy neprišiel žiaden záchranár.
Keď dnes reportér a dvaja fotografi tlačovej agentúry Associated Press (AP) zastali na prahu Šigovho domu, vystrašený a dezorientovaný muž povedal: "Ste prví ľudia, s ktorými sa rozprávam (od zemetrasenia a cunami)".
"Máte nejaké jedlo? Zaplatím vám," dodal Šiga, ktorého rodina celé generácie pestovala na farme zeleninu.
Muž vďačne prijal od AP litrovú fľašu vody a balíček 15 až 20 energetických tyčiniek. Agentúra neskôr upovedomila miestnu políciu o jeho situácii.
Šiga vysvetlil, že zásoby sa mu minuli a nemohol si uvariť ryžu, lebo nie je elektrina ani tečúca voda. Dni trávil v osamelosti, posedávaním na posteli v tmavom dome a počúvaním rádia na baterky.
Jeho poschodový dom zostal po katastrofe nedotknutý, cunami prišla iba po prah - ale štvrť, v ktorej žije, je "mestom duchov".
Miestna polícia priznala, že nemohla skontrolovať mnoho štvrtí z obáv pred radiáciou.
Úrady prisľúbili, že sa za mužom vyberú čo najskôr. Šiga však povedal, že ak aj prídu, zrejme sa rozhodne na farme zostať.
"Som starý a neviem, či by som mal odtiaľto odísť. Kto sa o mňa bude starať?" povedal a pozeral bezvýrazne cez sklenené dvere na spúšť na svojom dvore. "Nechcem ísť nikam. Ale nemám vodu a dochádzajú mi potraviny," dodal 75-ročný muž.
