Len veľký jednoduchý mramorový sarkofág. Pred ním obrovský veniec s nápisom Ministerstvo obrany Poľskej republiky. Vedľa druhý veniec, niekoľko kytíc kvetov a poľská zástava.
V piatok ráno nechodí k hrobke prezidenta Lecha Kaczyńského a jeho manželky uloženej v podzemí zámku Wawel v Krakove veľa ľudí. Keď však prídu, hneď je jasné, či ide o domáceho, alebo zahraničného návštevníka.
Poliaci chvíľu postoja, prežehnajú sa a ticho sa pomodlia. Takmer nič nehovoria.
Deti o nešťastí vedia K hrobu prezidentského páru, ktorý pred rokom zahynul spolu s ďalšími 94 významnými osobnosťami krajiny pri leteckej havárii v ruskom Smolensku, prichádza so skupinou detí aj učiteľka Marta. Asi sedemročné deti sa pred hrobkou tiež prežehnajú. „Je to Lech Kaczyński. Prezident zahynul v Katyni,“ dokazujú, že vedia, kto je to.
„Hrobku mŕtveho prezidenta som videla prvýkrát,“ hovorí učiteľka. Krátko po nehode pritom spolu s kolegyňami zo základnej školy na východe krajiny išli do Varšavy, aby sa poklonili pozostatkom Kaczyńského vystaveným v rakve. „V rade sme stáli päť hodín, nakoniec sme to však vzdali, museli sme sa vrátiť,“ dodáva jej kolegyňa.
Poliaci si v nedeľu pripomenú prvý rok od národnej tragédie, akú od druhej svetovej vojny nepamätajú. Ak by niekto čakal, že nešťastie Poľsko zjednotí, po roku by zostal prekvapený. Stal sa presný opak.
„Rozdiely, ktoré boli v krajine pred Smolenskom, sa zvýraznili. Krajina je teraz rozdelená viac ako predtým,“ vysvetľuje profesor sociológie na Jagellonskej univerzite v Krakove Marian Niezgoda. Na jednej strane priaznivci konzervatívnej strany bratov Kaczyńských, na druhej strane vláda a jej sympatizanti.
Slzy pre prezidenta Vidno to aj na Waweli. Z podzemia vychádza staršia žena na hlave s mohérovou baretkou. Plače.
„Prepáčte, nič vám nepoviem, príliš ma to rozrušilo. Musím si zobrať lieky, som chorá na srdce,“ hovorí a odkazuje nás na svojho muža.
Ten na otázku, čo pre neho po roku znamená nešťastie v Smolensku, odpovedá ostro. „Neverím, že išlo o nehodu. Pravda raz vyjde najavo, no s touto vládou sa ju nedozvieme,“ hovorí podporovateľ opozičnej strany Právo a spravodlivosť, z ktorej pochádzal aj zosnulý prezident.
Najmä táto strana, ktorú vedie prezidentov brat Jaroslaw, podľa sociológa Niezgodu využíva tragédiu ako politický nástroj v boji proti vláde premiéra Donalda Tuska.
„Samozrejme, Jaroslaw Kaczyński to tak priamo nikdy nepovedal, ale jeho vyjadrenia naznačujú, že si myslí, že za haváriu môže premiér Tusk a ruský premiér Vladimir Putin,“ dodáva Niezgoda. Ruské vyšetrovanie vinu našlo iba na strane poľských pilotov, ktorí v zlých podmienkach riskovali. Tento záver sa okrem opozície nepáči ani poľskej vláde.
Zapredanci za pár grošov Sympatizanti Kaczyńského, ktorí tvoria asi štvrtinu voličov, veria tomu čo on. Podobne ako jedna postaršia Poľka, ktorá do Krakova prišla z Beskýd. Práve preto, aby si uctila zosnulého prezidenta.
Stojí na námestí pod Wawelom pred katyńským krížom. Ten pôvodne postavili v roku 1990 na 50. výročie masakry, keď sovietski vojaci v Katyni zabili desaťtisíce poľských dôstojníkov a príslušníkov inteligencie.
Teraz slúži aj ako miesto spomienky na prezidenta – na kríži je nalepený jeho portrét, zoznam pasažierov osudného tupoleva a veľké číslo 96 predstavujúce počet obetí. Pod ním je niekoľko sviečok. Žena drží v ruke ruženec a modlí sa.
„Pre mňa je to veľká tragédia. Pre každého pravého Poliaka. Niektorí však takí nie sú a zapredali sa za pár grošov,“ hovorí.
Unavení Smolenskom Mladšia generácia sa na tragédiu pozerá inak. Neďaleko kríža stojí študentka Justyna, ktorá v chladnom počasí predáva slnečné okuliare. „Nechystám sa zúčastniť na spomienkových slávnostiach,“ hovorí. Je z Krakova a ako hovorí, mnohým jej spolurodákom sa stále nepáči fakt, že Lech Kaczyński je pochovaný na Waweli. „Nemal nič spoločné s Krakovom, žil vo Varšave,“ hovorí.
Mnohým tiež prekáža, že leží medzi kráľmi a velikánmi poľských dejín. Hneď vedľa jeho sarkofágu je hrobka maršala Józefa Pilsudského, vodcu krajiny po prvej svetovej vojne.
Justyna potvrdzuje aj to, čo hovoria prieskumy. Z diskusie o Smolensku, ktorú počas roka neustále živili médiá aj politici, je už unavená.
Spomínať neprídu všetci Sedemdesiatosem percent ľudí podľa agentúry CBOS hovorí, že ich rozprávanie o Smolensku nudí a irituje. Začiatkom februára sa 100-tisíc ľudí na Facebooku pridalo do skupiny Deň bez Smolenska.
Aj preto sa na zajtrajších spomienkových slávnostiach plánujú podľa prieskumov zúčastniť len dve percentá ľudí. Takmer polovica chce spomínať osobne, zvyšok oslovených vôbec. Nie je ťažké uhádnuť, ktorá časť rozdeleného Poľska bude mať v davoch väčšinu.
Autor: Z Krakova od nášho redaktora Tomáša Vasilka
