Brusel 8. apríla (TASR) - Pred rokom - 15. apríla 2010 - začala islandská sopka Eyjafjallajökull chrliť popol do ovzdušia a rozvrátila leteckú dopravu v Európe. Došlo k rozsiahlemu obmedzeniu prepravy osôb a nákladov. Spor, či boli bezpečnostné obmedzenia potrebné v takom rozsahu, sa neutíšil dodnes. Pokračujú aj diskusie odborníkov, ako sa na podobnú situáciu lepšie pripraviť.
Kým európsky úrad pre bezpečnosť leteckej dopravy Eurocontrol a EÚ tvrdia, že za rok sa prijalo množstvo opatrení, ktoré sú významným pokrokom v tejto oblasti, nemecká spolková vláda a viaceré letecké spoločnosti sa sťažujú, že v krízovom pláne zostávajú veľké nedostatky.
"Na opakovanie situácie sme pripravení oveľa lepšie," povedal komisár EÚ pre dopravu Siim Kallas. Namiesto prehnaných reakcií by sa v novej krízovej situácii postupovalo oveľa pokojnejšie a premyslenejšie. Pracovníci Eurocontrolu by teraz vďaka predpisom postupovali úplne inak. Brian Flynne, šéf úradu, ktorý sídli v Bruseli, spresnil, že keby sa zopakovalo to, čo sa stalo pred rokom, zákazy lietania by sa znížili asi o 40 %.
Nemecký minister dopravy Peter Ramsauer však žiada, aby sa dospelo k medzinárodnej dohode o jednotnej a záväznej hranici škodlivín v ovzduší, ktoré prinútia lietadlá zostať na letiskách. Súčasne treba dosiahnuť harmonizáciu riadenia krízovej situácie. Minister sa domnieva, že Európska komisia (EK) v tejto oblasti toho doteraz veľa neurobila.
Združenie európskych leteckých spoločností (AEA) je ešte kritickejšie. Podľa neho sa nevyriešila ani jedna z otázok. Ak by sa znovu objavil sopečný popol v ovzduší, chaos vo vzdušnom priestore Európy by bol rovnako veľký ako pred rokom.
EK musí žiadať od výrobcov leteckých motorov vedecké údaje o ich hranici odolnosti na zaťaženie mechanickými časticami počas letu.
Informovala o tom agentúra DPA.
