Tichá spomienka sa konala aj priamo na námestí Ala-Too v centre Biškeku, kde pred rokom bezpečnostné sily spustili paľbu do davu.
BIŠKEK.
Spomienkové podujatia venované ich obetiam sa konali na celom území krajiny a zúčastnili sa na nich tisíce ľudí vrátane bývalej opozičnej líderky Rozy Otunbajevovej, ktorá sa po prevrate stala novou hlavou štátu.
Otunbajevová v sprievode vysokých vládnych predstaviteľov položila vence na cintoríne v hlavnom meste Biškek, kde je pochovaná veľká časť z 87 obetí minuloročných zrážok medzi políciou a demonštrantami.
Počas vystúpenia, ktorému predchádzala spomienková modlitba, vyjadrila poklonu "krajanom, ktorí položili svoje životy za slobodu, demokraciu a budúcnosť svojej krajiny".
Tichá spomienka sa konala aj priamo na námestí Ala-Too v centre Biškeku, kde pred rokom bezpečnostné sily spustili paľbu do davu. Niekoľko tisíc ľudí taktiež absolvovalo pochod po rovnakej trase, akú použili demonštranti 7. apríla 2010.
Zatiaľ čo vrcholoví politici vyzdvihujú hrdinstvo účastníkov vzbury, niektorí Kirgizi o minuloročných udalostiach hovoria so zmiešanými pocitmi, pričom poukazujú na pretrvávajúce ekonomické problémy a rastúce medzietnické napätie.
Protesty proti Bakijevovmu režimu pritom vyvolala práve nespokojnosť občanov s klesajúcou životnou úrovňou a rozšírenou korupciou.
Po aprílovom prevrate zosadený Bakijev ušiel do Bieloruska, ktoré ho odmietlo vydať kirgizským orgánom. Dočasná vláda exprezidenta obviňuje z korupcie, zneužívania právomocí a ďalších zločinov vrátane zodpovednosti za aprílový zásah bezpečnostných síl proti demonštrantom.
Ďalšie krviprelievanie zažilo Kirgizsko v júni, keď na juhu krajiny vypukli najhoršie etnické nepokoje za posledných 20 rokov.
Niekoľkodňová vlna násilia po sebe zanechala stovky mŕtvych a desaťtisíce ľudí museli utiecť zo svojich domovov. Vláda pripisuje zodpovednosť za nepokoje taktiež Bakijevovi a jeho prívržencom.
