Paríž 31. mája (TASR) - Vďaka šikovnosti historika Yanicka Le Guilloua sa verejnosť dozvedela, že jaskyňa Chauvet v juhovýchodnom Francúzsku až donedávna skrývala jeden z najpozoruhodnejších dokladov o maliarskej činnosti človeka - na skalnej stene jaskyne je uhlíkom nakreslená Venuša, informuje v dnešnom čísle denník Libération.
Francúzskemu vedcovi Le Guillouovi sa pomocou teleskopického ramena, na konci ktorého mal pripevnený fotoaparát, podarilo na skalnej stene jaskyne Chauvet Venušu odfotografovať. Podľa tímu odborníkov ide o najstaršie zobrazenie ženy nakreslené v dejinách a zároveň je to aj jediné zobrazenie človeka v jaskyni Chauvet.
Maľba pochádza spred 32.000 rokov a má rovnaké črty, ako doteraz známe zobrazenia Venuše, ktorej sošky sa našli najmä v regióne strednej Európy.
Vedci nemohli ísť až na to miesto, kde je Venuša nakreslená: od roku 1996, odkedy skúmajú jaskyňu Chauvet, platia striktné ochranné obmedzenia na prístup do jaskyne. Chodiť sa v nej môže len po postupne ukladaných chodníčkoch a naraz môže do jaskyne vstúpiť maximálne 12 ľudí, aby sa nenarušila atmosféra v nej.
V súčasnosti tím odborníkov pod vedením Jeana Clottesa stojí v údive nad tým, ako 15.000 rokov pred kresbami v inej jaskyni Lascaux, umelci ovládali kompozíciu. Jaskyňa Lascaux v južnom Francúzsku je vyzdobená mladopaleolitickými kresbami rôznych zvierat a tanečníka.
Odborníci si zároveň až v týchto dňoch začínajú uvedomovať, ako praveký človek moderného typu využíval pri kresbe priestor. Doteraz vedci v jaskyni Chauvet odhalili 420 nástenných kresieb zvierat.
Našla sa aj galéria, na ktorej si pravekí ľudia moderného typu pripravovali uhlíky na kreslenie. Vedcom sa podarilo už stanoviť niekoľko dátumov období, počas ktorých bola jaskyňa obývaná pravekými ľuďmi moderného typu.
Jedno obdobie bolo pred 32.000 rokmi, keď bola namaľovaná aj Venuša, a ďalšie obdobie spadá na čas spred 6000 rokov, keď ho potvrdzuje objavený odtlačok nohy dieťaťa.
Vedci zistili, že v jaskyni niekoľkokrát žili aj medvede, čo dosvedčujú nájdené lebky a kosti, zatiaľ však nevedia presne povedať, či v jaskyni boli v tom istom čase ako ľudia. Tí v jaskyni nežili, nenašli sa po nich nijaké stopy po strave.
Pre historikov ostáva zatiaľ nezodpovedaná otázka, na aký účel slúžili kresby v ťažko prístupnej jaskyni, a ku komu alebo čomu sa prostredníctvom kresieb človek obracal.
Odborníci na prehistóriu prvýkrát publikujú knihu o jaskyni Chauvet. V nej odborníčka na pravek a konzervátorka jaskyne Dominique Baffierová píše, čo sa zatiaľ podarilo v jaskyni Chauvet zistiť, a sú v nej aj fotografie. To je zatiaľ pre širšiu verejnosť jediný úplnejší zdroj informácií o Chauvet.
Jaskyňa Chauvet sťažuje práce odborníkov z viacerých dôvodov. Najskôr prebiehal súdny spor proti štátu medzi objaviteľmi jaskyne a majiteľmi pozemku, na ktorom sa jaskyňa nachádza. Majitelia pozemku by od štátu mali dostať 87,5 milióna frankov odškodného. Ministerstvo kultúry sa odvolalo.
Jaskyňu Chauvet objavili 18. decembra 1994 v juhovýchodnom Francúzsku. Sú v nej nástenné maľby bizónov, koní, mamutov, nosorožcov a iných zvierat.
