WASHINGTON, BRATISLAVA. Pre fanúšikov slabého štátu to môže byť zaujímavý experiment. Vláda, ktorá plní iba skutočne nevyhnutné funkcie. Ako to funguje, si po vyše 15 rokoch možno odskúšajú Američania už tento víkend.
Zatvorené múzeá a parky Ak sa na poslednú chvíľu nedohodnú na rozpočte krajiny, v Spojených štátoch nastane o polnoci z piatka na sobotu takzvaný „government shutdown".
Voľný preklad ako „odstávka vlády" naznačuje, čo sa bude diať. Federálna vláda vo Washingtone nebude mať peniaze na financovanie štátnych služieb. Tie, bez ktorých sa dá zaobísť, tak nebudú fungovať.
Nebolo by to prvýkrát, čo Spojené štáty niečo podobné zažili na federálnej úrovni. Od roku 1981 došlo k piatim „odstávkam vlády". Väčšinou trvali menej ako tri dni, no naposledy, pred 15 rokmi, vydržal tento stav celé tri týždne.
Shutdown nariaďuje 140 rokov starý zákon. Štátnym zamestnancom zakazuje pracovať, nesmú si tiež vziať platenú dovolenku. Dostanú neplatené voľno, v úrade sa nesmú nachádzať, ani keby chceli pracovať zadarmo. Peniaze im však väčšinou neskôr doplatia.
FAKTY Shutdown
Zákon proti deficitu z roku 1870 nariaďuje federálnym úradom, okrem tých nevyhnutných, aby prestali pracovať, ak sa Kongres nedohodne na rozpočte. Do práce by nešli státisíce federálnych zamestnancov. Pred 15 rokmi stál každý deň odstávky krajinu sto miliónov dolárov.
Pred 15 rokmi za prezidenta Billa Clintona takto zostalo doma 800-tisíc z asi štyroch miliónov federálnych zamestnancov.
Nevydávali sa pasy, víza, nefungovali vládne telefónne linky. Zatvorené boli múzeá, nepúšťali do 368 národných parkov. Na viac ako šesťsto miestach sa prestal čistiť toxický odpad.
Vojaci zostanú v službe Základné a nevyhnutné služby štátu však musia podľa zákona fungovať aj naďalej. Týka sa to polície, požiarnikov, základnej zdravotnej starostlivosti, ale aj vojakov bojujúci v Afganistane či v Líbyi.
Takisto by mali aj naďalej dostávať ľudia dôchodky, aj keď napríklad pred 15 rokmi muselo zvládnuť túto službu sedem percent zamestnancov sociálnej poisťovne.
Republikáni, ktorí po minuloročných voľbách ovládajú Snemovňu, ani demokrati s väčšinou v Senáte sa nedokázali dohodnúť na rozpočte.
Dohoda politikov padá na tom, aké vysoké rozpočtové škrty by mali Spojené štáty s dlhom takmer sto percent HDP (jedna z najzadlženejších krajín na svete) prijať. Pre republikánov bolo zníženie deficitu na úkor výdavkov hlavnou témou úspešných volieb.
Clintonovi to pomohlo Pôvodne to vyzeralo, že sa republikáni a demokrati dohodli na výške škrtov (33 miliárd) a hľadajú už len to, kde ubrať. V posledných dňoch však šéf republikánov John Boehner žiada ďalších sedem miliárd. Aj preto sa skôr očakáva, že do piatku nenájdu spoločnú reč.
Vláda už preto poslala úradom nariadenie, ako postupovať.
Pred 15 rokmi sa podobný boj udial medzi demokratickým prezidentom Billom Clintonom a republikánmi. Voliči za nefungovanie úradov vinili republikánov, čo naštartovalo prezidenta na obhajobu pozície vo voľbách.
Rovnako by podľa republikánov shutdown teraz pomohol Barackovi Obamovi. Väčšina Američanov podľa prieskumov podporuje kompromis.
Mimochodom, kongresmani a senátori ako federálni zamestnanci budú pracovať aj naďalej. Sú financovaní z iných vládnych zdrojov a navyše, sú jediní, ktorí môžu shutdown ukončiť.
