ASTANA. Prezidentské voľby v Kazachstane, v ktorých podľa očakávania už tradične zvíťazil doterajší líder krajiny Nursultan Nazarbajev, neboli demokratické. Vo svojej prvej oficiálnej reakcii to uviedla Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
"Na usporiadanie skutočne demokratických volieb musia byť prijaté potrebné reformy, keďže voľby odhalili rezervy podobné tým z minulosti," uvádza sa stanovisku misie pozorovateľov OBSE.
Jej šéf Daan Everts vyčíta úradom v postsovietskej republike najmä "nesúťažné prostredie" a "reštriktívnu mediálnu atmosféru" a z toho vyplývajúcu "autocenzúru". "Bohužiaľ musíme skonštatovať, že tieto voľby mohli byť lepšie," vyhlásil v pomerne zmierlivom tóne Everts.
Kazašský prezident Nazarbajev získal vo voľbách podľa zatiaľ ešte stále neúplných výsledkov až 95-percentnú podporu, čo je ešte viac ako pred piatimi rokmi, keď ho podporilo viac ako 91 percent obyvateľov.
Presvedčivé víťazstvo dlhoročnej hlavy štátu bolo viac než isté už pred voľbami, pričom všetci traja protikandidáti vyhlásili, že Nazarbajeva nechcú poraziť a súťažia medzi sebou o druhé miesto.
Nazarbajev oficiálne nastúpil do funkcie už v roku 1990, teda takmer rok predtým, ako sa Kazachstan stal nezávislou republikou.
Jeho terajšie funkčné obdobie sa malo skončiť v roku 2012, podporovateľom sa však podarilo presadiť návrh na vypísanie referenda, ktoré by mu ho predĺžilo až do roku 2020.
Po tom, ako kazašská ústavná rada dospela k záveru, že zmeny umožňujúce vypísanie referenda sú v rozpore s ústavou, Nazarbajev rozhodol, že prezidentské voľby sa uskutočnia už tento rok.
