Ako mladý študent vstúpil do saleziánskeho rádu. Saleziáni sa podľa odkazu svojho zakladateľa dona Bosca venujú výchove mládeže. Blízky vzťah k mládeži pomáhal neskôr Antonovi Hlinkovi (31. 10. 1926 - 26. 3. 2011 ) prekonávať železnú oponu. V apríli 1950 zastihla Antona Hlinku likvidácia kláštorov. Poslali ho pracovať do západných Čiech. Na druhý pokus sa mu podarilo ujsť na Západ, kde pokračoval v štúdiách a v roku 1955 bol v Taliansku vysvätený za kňaza.
Pôsobil ako kňaz na rôznych miestach v západných krajinách, ale neustále doplňoval svoje vzdelanie. V roku 1971 sa stal redaktorom rádia Slobodná Európa a presťahoval sa do Mníchova. Vtedy začali jeho hviezdne roky. Dokázal oduševniť nemeckých študentov, ktorí prichádzali na Slovensko ako turisti na niekoľko dní. Tu navštívili ľudí z prostredia tajnej cirkvi a donášali od nich Hlinkovi správy najmä o situácii náboženstva. Anton Hlinka informácie spracoval do rádiových relácií a na vlnách Slobodnej Európy a neskôr aj Hlasu Ameriky ich vysielal naspäť domov.
Takto sa celé Slovensko a Československo dozvedali o jednotlivých prípadoch prenasledovania veriacich a protináboženskej politike komunistov. Popularita Hlinkových relácií stúpala, pretože boli aktuálne, vychádzali z konkrétnych prípadov a Hlinka ich dokázal dokonale spracovať. Keď sa aj v Československu rozšírili medzimestské telefóny, spravodajstvo Antona Hlinku sa stalo ešte aktuálnejším. Reťazec jeho spolupracovníkov doma mohol telefonicky posielať správy o každom zásahu Štátnej bezpečnosti proti veriacim.
Pred sviečkovou manifestáciou v marci v roku 1988 Anton Hlinka informoval cez rádio o jej príprave, o čase a mieste konania. Už dve hodiny po sviečkovej manifestácii sa poslucháči Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky dozvedeli o zásahu polície, o odvahe účastníkov. Rôznymi kanálmi cez Poľsko a Maďarsko posielal na Slovensko stovky kníh. Po páde komunizmu sa hneď vrátil na Slovensko a pustil sa do organizovania modernej katolíckej mediálnej služby. Do ťažkého zrodu slovenskej demokracie vnášal kresťanský a filozofický prvok. Bol nositeľom Radu Andreja Hlinku a Radu Ľudovíta Štúra. Opustil nás rytier zápasu s komunizmom.
FOTO - www.books.sk
Autor: Ján Čarnogurský
