Madrid 24. júna (TASR) Polročné predsedníctvo Španielska, ktoré sa skončí oficiálne 30. júna, zostane v dejinách zaznamenané najmä vďaka pokrokom v oblasti boja proti terorizmu a imigrácii. Hlavnými prekážkami stojacimi v ceste Madridu pri dosiahnutí ešte väčších úspechov boli pritom podľa španielskeho mienkotvorného denníka El País Berlín a Paríž.
Boj proti terorizmu
Od prvého momentu to bola priorita priorít. Španielska vláda využila klímu teroru a ducha solidarity, ktorý vznikol po septembrových teroristických útokoch. Európa pochopila, že nové hrozby nie sú potomkami studenej vojny a formy odcudzovania sa kultúr nie sú tými tradičnými. Aznar videl otvorenú cestu pre možnosť realizácie svojho starého projektu zmeniť Európsku úniu na spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, v ktorom však pri uplatňovaní stratégií vnútornej ochrany, boji proti organizovanému zločinu a terorizmu, či justičným postupom treba maximálnu kooperáciu. Pokrok v tejto oblasti je pritom veľmi dôležitý. Spolupráca v rámci európskej pätnástky je v súčasnosti užšia ako kedykoľvek predtým - existuje jednotná definícia teroristických činov, jednotný zoznam teroristov a teroristických organizácii, spoločný postup pri pátracích akciách a začali sa tiež rokovania o podpísaní dohody s USA o vydávaní osôb.
Zavedenie eura
V skutočnosti sa o úspech delí španielske predsedníctvo so svojím predchodcom Belgickom. Zatiaľ čo belgické predsedníctvo uskutočnilo posledné kroky na zavedenie spoločnej európskej meny od 1. januára, Madrid zodpovedal za bezproblémový prechod jednotlivých európskych mien k euru. Operácia bola úspešná.
Lisabonský proces
Bol treťou prioritou španielskeho predsedníctva. Aznar chcel za každú cenu rozhýbať iniciatívu predloženú Španielskom a Veľkou Britániou na summite v Lisabone, ktorej hlavným cieľom bolo urobiť z Európy najprosperujúcejšiu zónu planéty. Rozhodol sa tak urobiť na summite v Barcelone. Hlavným problémom pritom bolo presvedčiť Francúzsko, aby súhlasilo s liberalizáciou energetického trhu. Cieľ sa podarilo naplniť napoly. Paríž síce ujasnil svoj postoj, no Madrid nedokázal pokročiť vpred vo všetkých svojich ambíciách.
Rozširovanie Európskej únie
Pri dosahovaní historického cieľa EÚ sa práve Španielsku ušla zložitá úloha predsedať únii v záverečnej a najkomplikovanejšej fáze rokovaní s kandidátskymi krajinami. Počas španielskeho predsedníctva uzavreli kandidátske krajiny dovedna 80 kapitol. V ťažkom boji sa Madrid snažil zo všetkých síl, hoci napokon jeho úsilie nebolo korunované želaným úspechom. Odhodlanie Španielska paralyzoval postoj Nemecka a Francúzska v otázkach priamych platieb poľnohospodárom kandidátskych krajín.
Zahraničné vzťahy
Jadrom španielskej zahraničnej politiky sa stal konflikt na Blízkom východe. Španielsko sa snažilo uviesť do pohybu všetky svoje diplomatické mechanizmy s cieľom oživiť blízkovýchodný mierový proces. Vyriešiť mimoriadne komplikovanú situáciu sa však nepodarilo.
Budúcnosť Európy
V skutočnosti sa debata len začala. Počas španielskeho predsedníctva sa odštartovala diskusia, ktorá vyvolá vznik množstva problémov a dohadov o rozdelenie moci medzi hlavnými európskymi inštitúciami. Španielsko predložilo niekoľko návrhov, ktoré budú v najbližšej budúcnosti ešte predmetom rokovaní.
Imigrácia
Imigračná politika pôvodne nebola v hlavnej agende španielskeho predsedníctva, no vývoj situácie - a podľa opozície volebné motívy - prinútil madridsky kabinet urobiť z nej hlavný bod sevillského summitu. Výsledky sú však menšie než očakávalo Španielsko zastávajúce s Londýnom politiku tvrdej ruky voči krajinám tretieho sveta, ktoré nedostatočne spolupracujú. Prekážkou na ceste vedúcej k cieľu bolo opäť Francúzsko chrániace záujmy svojich bývalých kolónií. V každom prípade sa však Španielsku podarilo uviesť do pohybu spoločný plán pre boj proti ilegálnej imigrácii a dať impulz na vytvorenie spoločnej európskej imigračnej a vízovej politiky.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) vk ed
