Nielen Rakúšania sa boja, že po 1. máji prídu o prácu. Obavy majú aj niektorí Slováci, ktorí v Rakúsku pracujú roky.
VIEDEŇ. Lenka Sychra začínala vo Viedni s platom 10 eur na hodinu. Ako študentka si privyrábala žehlením a upratovaním. Keď v Bratislave ukončila Vysokú školu výtvarných umení, začala pracovať ako aranžérka výkladov.
„Môj nástupný plat bol 980 eur,“ spomína. Trápila sa s nemčinou, rešpektom rakúskych kolegov a úradmi, keď potrebovala pracovné povolenie. Po odpracovanom roku si vybavila neobmedzený prístup na rakúsky trh práce.
Dnes už povolenie nepotrebuje, po piatich rokoch sa osamostatnila. Živí sa interiérovým poradenstvom, prednáša na akadémii vzdelávania, predáva obrazy.
Pre Lenku Sychru sa o mesiac, keď Rakúšania otvoria pracovný trh ľuďom z ôsmich nových členských krajín Európskej únie, nezmení nič. Nečaká, že sa tam pohrnú davy Slovákov, pretože rozdiely v platoch už nie sú také obrovské ako v čase, keď začínala. „Kto chcel, už tu robí.“
Slovákov si obľúbili
Slováci v Rakúsku
- Slováci žijúci v Rakúsku: 18 065
- Pracujúci Slováci: 9960
- Naše firmy v Rakúsku: 200
Ľudia ako Lenka Sychra urobili Slovákom v Rakúsku dobré meno. Podľa štúdie najväčšej personálnej agentúry Trenkwalder majú rakúske firmy hneď po Maďaroch (58 percent) najväčší záujem o Slovákov (50 percent).
Už ich tak nestrašia naše platy ako v čase, keď si s Nemcami vydupali ochranné opatrenia pred lacnou pracovnou silou zo Slovenska, z Česka, Maďarska, Poľska, zo Slovinska, z Estónska, Lotyšska či Litvy.
Každý, kto chcel doteraz pracovať v Rakúsku, potreboval pracovné povolenie, musel sa prispôsobiť kvótam v jednotlivých profesiách i spolkových krajinách. „Pred siedmimi rokmi boli platy v Rakúsku trikrát vyššie ako u vás, teraz sa situácia hlavne v Česku a na Slovensku zlepšila, rozdiely sú podstatne menšie,“ hovorí Georg Mayer z dolnorakúskej komory pracujúcich.
Kvalifikovanú pracovnú silu Rakúšania potrebujú. Chýbajú im opatrovateľky, zdravotné sestry, murári, kuchári, čašníci či chyžné, ale aj odborníci v oblasti vedy a techniky.
Boja sa o prácu
Strach majú Rakúšania z cudzincov bez vzdelania. „Tí doteraz na náš pracovný trh prístup nemali, preto sa Rakúšania s nízkym vzdelaním a platom boja o svoju prácu,“ hovorí Mayer. Podľa prieskumu inštitútu IMAS očakáva 71 percent Rakúšanov negatívny dosah na pracovný trh.
Neboja sa len Rakúšania, ale aj niektorí Slováci, ktorí tam už pracujú dlhšie. Michaela z Prievidze (23) v Rakúsku pracuje šesť rokov, vybaviť pracovné povolenie nebolo jednoduché. Začínala ako upratovačka, posledných desať mesiacov pracuje ako čašníčka v kaviarničke Pony na Ottakringerstrasse vo Viedni.
„Keď otvoria trh, príde viac Slovákov, hlavne žien, ktoré budú chcieť pracovať ako čašníčky, konkurencia bude väčšia,“ hovorí. Dúfa, že bude mať oproti nim výhodu. Vie po nemecky, srbsky i macedónsky, pred dvoma mesiacmi sa vydala za Macedónca. Prácu potrebuje. Za malý byt vo Viedni platí 350 eur mesačne, plus elektrinu a teplú vodu.
Neprídu masy
Michaela už nemá rakúskeho šéfa, zamestnáva ju Slovenka. Viera Ringswirthová žije vo Viedni 20 rokov a rok podniká. Na otvorenie pracovného trhu sa teší. „Vybaviť pracovné povolenie bolo ťažké, teraz ho už moje čašníčky potrebovať nebudú a aj si budem môcť vyberať.“
Chce aj pritiahnuť zákazníkov od nás a preto sa chystá kaviarničku poslovenčiť. Pribudne naše pivo, korbáčiky i slovenské karaoke. Viera si myslí, že Slováci majú skreslenú predstavu o živote v Rakúsku. „Tu sa platí dobre, nekvalifikované sily zarobia 1200 až 1500 eur, ale musíte tvrdo pracovať.“
Pred siedmimi rokmi šíril rakúsky bulvár paniku z masového príchodu lacnej pracovnej sily. „Teraz to nie je veľká téma, hoci krajná pravica sa snaží ľudí strašiť,“ hovorí Otmar Lahodynsky z týždenníka Profil.
Rakúske ministerstvo hospodárstva už aj má spočítané, koľko ľudí príde. „Očakávame 20-tisíc ľudí ročne, potom bude toto číslo klesať,“ odpovedá hovorca ministerstva práce a sociálnych vecí Norbert Schnurrer. Nie je odvetvie, ktoré by mohlo otvorenie trhu ohroziť. „Skôr to mnohým oblastiam pomôže.“
Podľa nového zákona musia byť Slováci platení ako Rakúšania. Inak hrozí pokuta.
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Imrich Václav, ktorého firma spolupracuje s Rakúšanmi už tri roky, nevie, čo ho o mesiac čaká.
Dnes má rakúsky parlament schváliť zákon, podľa ktorého musia od 1. mája firmy zo štátov Európskej únie, vrátane Slovenska, s kontraktom od rakúskeho zadávateľa platiť svojim zamestnancom toľko, čo dostávajú rakúski.
„Ani mesiac pred otvorením trhu nevieme, ktoré zmeny vstúpia do platnosti. Rakúske platy sú vyššie, majú viac dní dovolenky, dávajú 13. i 14. plat. Nevieme, ktoré povolenia a potvrdenia budú Rakúšania požadovať,“ hovorí. Jeho firma podniká s protipožiarnymi systémami.
Ak rakúske úrady zistia, že naša firma platí Slovákovi menej, hrozí firme pokuta od tisíc do 50-tisíc eur.
Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) chce v pondelok v Rakúsku protestovať proti diskriminácii našich firiem. Hovorí, že ich čakajú vyššie náklady a viac papierovania.
„Ak naša firma poskytuje na území iného členského štátu únie služby, má platiť svojich pracovníkov podľa práva krajiny, kde má sídlo, teda slovenského,“ hovorí Robert Merva, hovorca ministerstva hospodárstva.
Rakúska strana tvrdí, že musí dodržiavať právo krajiny, kde službu poskytuje.
„Mzdové náklady a sociálne poistenie u nás sú vyššie. Nový zákon zabezpečí, že sa nebude podliezať minimálna mzda v Rakúsku. To je výhoda aj pre vašich pracovníkov,“ tvrdí hovorca rakúskeho ministerstva práce a sociálnych vecí Norbert Schnurrer.