Arabský svet sa môže rozpadnúť a súčasné revolúcie sú toho iba začiatkom. Tak odpovedajú niektorí analytici na otázku, aká bude budúcnosť arabských krajín. Hovorí sa o tom, že hrozí rozpad Líbye, už viac ako osem rokov sa spomína možnosť rozdelenia Iraku.
Maroko môže prísť o severnú Saharu, Spojené arabské emiráty sa tiež môžu podľa niektorých analytikov rozpadnúť. Ani Sýria nie je stabilná, lebo napätie medzi etnikami je vysoké. A sú hlasy, čo hovoria, že Saudská Arábia sa dá rozkrojiť na územie okolo posvätných miest a región okolo ropy. Chronického pacienta menom Libanon netreba ani pripomínať.
Umelé štáty
Izraelský novinár a znalec arabského sveta Aluf Benn tvrdí, že výsledkom súčasného diania nebude len nová politická klíma, ale môžu sa prekresľovať aj mapy. Vrátane mapy Izraela, ak sa raz podarí vytvoriť nezávislý palestínsky štát.
Celkom istá nie je ani územná integrita Jemenu, Jordánska, Bahrajnu či Ománu. Väčšina krajín v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky sú umelo vytvorené štáty, ktorých hranice rešpektujú dohody mocností a ich koloniálnych záujmov po prvej svetovej vojne. To však nemusí znamenať, že kopírujú aj etnickú, kmeňovú či náboženskú logiku.
Nové krajiny
Existujú odhady, že ak je dnes na svete okolo dvesto nezávislých štátov, o niekoľko desaťročí by ich mohlo byť o stovku viac. A mnohé by mohli vzniknúť v súčasnosti v najviac politicky dynamickom regióne.
Americký politológ Parag Khanna, ktorého cituje denník Haarec, tvrdí, že tendencie na trieštenie existujú v krajinách, čo „vznikli z bývalých kolónií a od svojej nezávislosti majú problém s populačnou explóziou, sú diktatúrami s drobiacou sa infraštruktúrou a inštitúciami s etnickou alebo s náboženskou polarizáciou".
To je pomerne presný opis krajín, ktoré si už prežili revolúciu, sú priamo v nej alebo sa k nej blížia.
Nespokojní Arabi
Keď pred 95 rokmi francúzsky diplomat Francois George Picot a jeho britský kolega Mark Sykes začali kresliť novú mapu Blízkeho východu, na ktorej sa už nepočítalo s Osmanskou ríšou, ale s novými štátmi a kráľovstvami, mysleli to asi dobre – najmä pre svoje vlády.
Arabi však boli nespokojní už vtedy. Mali iné záujmy, nepáčilo sa im, že sa ráta aj so židovskou kolonizáciou Palestíny a v nových hraniciach sa necítili dobre.
Aj pre Picota a Sykesa západný svet ťažko chápe komplexnosť a dynamiku arabského sveta. A aj preto robí toľko chýb. Otázkou je, ako si teraz prečíta separatistické tendencie.
