Sedemnásobná olympijská víťazka v gymnastike Věra Čáslavská nedávno oslávila šesťdesiatiny. V tichosti, bez verejnosti a dokonca bez priateľov, osamote. Vzdialená od všetkých, ťažko chorá a zlomená.
Čáslavská sa počas svojho neľahkého života stala legendou. S gymnastikou začala ako malé dieťa. Už vtedy hodila o zem aj dospievajúcich chlapcov. Často sa tým chválila, tvrdiac, že jej táto vlastnosť zostane. Ešte netušila, že osud bude silnejší a že ju premôže.
VEREJNÝ NEPRIATEĽ
Keď sa vrátila z olympiády v Mexiku, kde sa vydala za bežca na stredné trate Jozefa Odložila, miniatúry štyroch zlatých medailí darovala osobnostiam roku 1968 – Dubčekovi, Smrkovskému, Svobodovi a Černíkovi. V čase normalizácie jej tento krok, ktorý spečatila podpísaním dvetisíc slov, dali patrične pocítiť. Päť rokov nemala prácu. Skončila pedagogickú fakultu, ale nikto sa neodvážil zamestnať ju ani ako kuchárku.
Doma nesmela pracovať a zahraničné ponuky prichádzali zbytočne – nedostala povolenie na vycestovanie. Vlastne by ho aj dostala – pod podmienkou, že odvolá svoj podpis, a to nebola ochotná. Na mníchovskú olympiádu v roku 1972 mohla vycestovať len vďaka intervencii celého športového sveta. Vrátila sa, ale nevyhla sa aktivitám polície, vypočúvaniu.
„Vďaka športu som bola pripravená tvrdo zápasiť so životom,“ vykreslila neskôr. Dlho bola doma, vychovávala dve deti, Radku a Martina, nechodila do spoločnosti, aby nekompromitovala priateľov. Našli sa medzi nimi aj takí, čo ju nespoznávali.
Pracovať mohla konečne až po piatich rokoch – trénovala gymnastiku na Strahovskom štadióne. Koncom sedemdesiatych rokov sa dostala do zahraničia, spolu s manželom dva roky pôsobili v Mexiku ako tréneri. Povolenie dostali vďaka osobnej intervencii mexického prezidenta. Všetci očakávali, že rodina sa späť nevráti. Nestalo sa tak.
HLÚPY KONIEC VEĽKEJ LÁSKY
Manželstvo, ktoré uzavreli s pompou a svetovou slávou, v roku 1987 skrachovalo. Vlastne už o rok skôr, na Vianoce. Rodina ich trávila vo víkendovom domčeku v Bělej a Odložil našiel pod stromčekom čudný darček – obálku s oznámením o rozvodovom konaní. Len oni dvaja vedeli, čo sa v skutočnosti stalo, prečo sa veľká láska skončila tak hlúpo.
Věrini známi obviňujú manžela, vraj často pozeral na dno pohára, bol konfliktným človekom. Odložilova sestra podobne ako ich najlepší priatelia obviňuje Věru. Vraj chcela byť vždy stredobodom pozornosti, nestarala sa o rodinu. Napätie medzi manželmi nepoľavilo ani po rozvode.
Možno tam niekde treba hľadať korene tragédie z roku 1993.
DOSNÍVANÝ SEN
Po prevrate v roku 1989 sa Čáslavská stala jednou z poradkýň Václava Havla. Blízke priateľské vzťahy ich viazali už dlhší čas. Podobne ako Havel, ani ona nespávala viac ako dve hodiny denne, Radka a Martin ju sotva vídali. A ak náhodou áno, tak len smrteľne unavenú. Odložil pracoval v Iraku v misii OSN, bol znovu ženatý. Nová manželka Eva mu porodila dieťa, ale tieň predchádzajúceho manželstva sa nad ním stále vznášal.
V roku 1993 sa dozvedel, že Martin nezložil maturitu, a tak odcestoval do Bělej, kde došlo k hádke. Podľa svedkov zašiel spor otca a syna do krajností, Jozef Odložil, údajne dosť podnapitý, sa pri údere zrútil a tak nešťastne si zranil hlavu, že zraneniu neskôr podľahol. Z jeho smrti obvinili syna, v roku 1996 ho odsúdili na štyri roky.
Po roku dostal Martin Odložil vďaka matkinej intervencii milosť, od Havla. Věra Čáslavská tragédiu nikdy nestrávila, verejnosť jej vyčítala, že pre syna milosť vyprosila. Zápasila s vážnymi psychickými problémami, viackrát ju ošetrovali na bohnickej psychiatrii. Dcéra Radka utiekla pred udalosťami do Rakúska, syn Martin začal študovať právo v Plzni a na matku nemal čas.
Niekdajšie zlaté dievča zostalo samo. Žije utiahnuto v domove dôchodcov na Vyšehrade, poznajú ju len ako pani Veselú. To je totiž napísané na jej zvončeku. Darmo ju hľadajú priatelia – Dana Zátopková alebo aj Havel. Neotvára ani im.
Autor: KLÁRA URBANOVÁ
