Odchádzanie je v politike to najťažšie.
Politická kariéra je skoro vždy príbeh so zlým koncom. Býva spojený so škandálmi, pocitmi krivdy, stratou popularity a ďalšími nepríjemnosťami. Kým si uvedomíme veľkosť niektorých politikov, tak až s historickým odstupom.
A to ide obyčajne o politikov, ktorí vyhrali vojny, viedli revolúcie či inak menili dejiny. Pre obyčajného politika v súčasnosti akoby ani priaznivá cesta z politiky neexistovala.
Preto prekvapí, že pre svoju prvú divadelnú hru po odchode z politiky si Václav Havel zvolil ako tému i názov práve Odchádzanie.
V roku 2008 mala divadelnú premiéru, minulý týždeň aj filmovú. Režisérom je dokonca sám Havel. Prijatie recenzentmi je skôr rozpačité.
Väčšina sa zhoduje na tom, že bývalý prezident nakrútil snímku, ktorá sa pravdepodobne minie s vkusom bežného diváka.
Práve okolo prijatia filmu sa rozhoreli neuveriteľné emócie. Akoby sa postoj k filmu a jeho kvalitám stal zámienkou k novej debate o hodnotách a princípoch českej politiky, a aj na to, ako tieto hodnoty reprezentuje osobnosť Václava Havla.
Nepamätám si iný český film, ktorý by vyvolal toľko záujmu a pozornosti médií.
Nevieme, ako bývalý prezident zvládol remeslo filmového obrazu, dialógov či strihu, ak máme veriť filmovým kritikom, tak nie veľmi dobre. Ale pokiaľ je jedným z kritérií umeleckého diela schopnosť vyviesť publikum z miery a donútiť ho debatovať, tak to sa podarilo.
Havlovo Odchádzanie divadelné a filmové je v širšom kontexte súčasťou jeho politického odchádzania. A posúva ho k tým malým výnimkám, ktoré publikum môže odmeniť aplauzom.
