Washington 31. mája (TASR) - Spojené štáty už nie sú vedúcou silou v otázkach ľudských práv vo svete a neraz z politických dôvodov svoje obavy súvisiace s dodržiavaním ľudských práv nevyslovia, uviedla pri príležitosti 40. výročia americká pobočka organizácie Amnesty International.
"Vo vláde nemáme prominentných vodcov, ktorí by jasne pozdvihli svoj hlas v otázke ľudských práv," uviedol vo Washingtone William Schulz, výkonný riaditeľ americkej časti AI. Podľa jeho názoru vláda Spojených štátov sa vzdala povinnosti byť na čele úsilia na ochranu ľudských práv vo svete. Ako príklad uviedol, že Spojené štáty doteraz neratifikovali dohodu o zákaze pozemných mín a sú nateraz aj proti vzniku medzinárodného súdu pre stíhanie zločinov.
Podľa mienky tohto predstaviteľa nie je nijakým prekvapením, že USA prišli o kreslo v Komisii OSN pre ľudské práva, pretože to odzrkadľuje slabnúci vplyv Washingtonu a dvojitý postoj americkej administratívy a Kongresu v niektorých otázkach ľudských práv. Hovorca amerického ministerstva zahraničných veci Philip Reeker s kritickým postojom W. Schulza nesúhlasil: "Každý, kto vo svete v posledných rokoch sledoval dodržiavanie ľudských práv, vie, že Spojene štáty boli a budú aj v budúcnosti hlavným obhajcom ľudských práv." Výsledky, ktoré Spojene štáty dosiahli, hovoria sami za seba, dodal.
Amnesty International vynikla 28. mája 1961, keď londýnsky denník The Observer priniesol článok tamojšieho právnika Petera Benensona, v ktorom žiadal prepustenie "väzňov svedomia". Organizácia AI má 350 zamestnancov a jej ročný rozpočet je takmer 28 miliónov dolárov. AI v roku 1977 získala Nobelovu cenu za mier. Môže sa pochváliť, že za uplynulých 40 rokov sa jej aktivisti zmobilizovali vo vyše 45.000 prípadoch, a že odpovedala na 17.000 prípadov súrnych výziev na obhajobu ľudí.
(spolupracovník TASR William Guard) vk juh
