Posledné zbohom? FOTO SME – JURAJ MARTINY
V kauze škandalizovaného železničiarskeho tendra padla prvá hlava. Premiér Mikuláš Dzurinda sa rozhodol odvolať z funkcie ministra dopravy Jozefa Macejka. Rezort ministerstva zároveň obvinil z klientelizmu.
Podľa niektorých opozičných politikov je Macejko obetným baránkom a premiér vraj zachraňuje SDKÚ, ako aj brata Miroslava. Ten predsedal komisii sporného výberu.
Podľa odborníkov je Miroslav Dzurinda skúseným odborníkom a celý prípad začala skúmať Žilinská univerzita. Prezident Schuster chce Macejka odvolať po zverejnení výsledkov vyšetrovania.
Odchádzajúci minister tvrdí, že cíti sklamanie a už len spomína na časy, keď sa aj jeho zásluhou stal Dzurinda šéfom SDKÚ. Poznajú sa z pôsobenia v KDH, kde mali neskôr rovnaký názor na zmeny vo vedení. „Naozaj som veľmi chcel, aby sa novým predsedom stal práve Mikuláš,“ charakterizuje Macejko ich vzájomný vzťah.
Východniari v Bratislave
Vyštudovaný konštruktér dopravných stavieb Macejko je v politike od roku 1989. V čase „nežnej revolúcie“ navštevoval v rodnom Prešove mítingy novovznikajúcich strán a ako kresťan, prirodzene, inklinoval ku KDH.
„V Prešove sme sa zišli mladší členovia a spravili sme si ekonomicko-právny klub,“ spomína Macejko na začiatky svojej politickej kariéry. Ako predseda toho klubu sa začal stretávať s podpredsedom strany pre ekonomiku Mikulášom Dzurindom. Tam niekde sa začalo ich vzájomné priateľstvo.
V roku 1990 sa stal Macejko riaditeľom súkromnej stavebnej firmy v Prešove. Z lokálneho politika sa zmenil na jedného z kľúčových mužov strany po voľbách v roku 1998. Pri vymenúvaní nového kabinetu sa dokonca predpokladalo, že by mohol obsadiť miesto ministra dopravy. Keď sa ním stal Gabriel Palacka, Macejko sa musel uspokojiť s miestom generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest.
Horúca stolička
Aj Palacku považuje Macejko za svojho priateľa. V kresle ho nakoniec vystriedal pre podozrenie exministra z klientelizmu v roku 1999. Postavil sa na čelo rezortu, pod ktorý patrili giganty ako slovenské železnice, telekomunikácie, pošta či autobusová doprava.
V železniciach podľa rezortných kolegov údajne od začiatku narážal na istý odpor generálneho riaditeľa Andreja Egyeda, ale čiastočne aj brata premiéra Miroslava Dzurindu. O kauze tender odchádzajúci minister hovorí: „Myslím si, že premiér nemá dostatok pravdivých informácií, preto tak konal.“
Miroslava Dzurindu však Macejko napriek medializovanému škandálu v pozícii šéfa výberovej komisie nespochybňuje. „Brat premiéra je predstaviteľom železníc a riaditeľ ho nominoval na túto funkciu. Tu by som naozaj nezamieňal polohu, že brat alebo zamestnanec.“
Pripúšťa, že tento fakt môže verejnosť vnímať negatívne, pretože vytvára priestor na špekulácie. „Na takéto veci si naozaj treba dávať pozor,“ tvrdí Macejko. Zároveň je však presvedčený, že Miroslav Dzurinda by sa na svoju pozíciu v železniciach prepracoval vďaka odbornosti aj bez ohľadu na postavenie brata premiéra.
Pozadie pre stranu?
Macejko vraj nemá informácie, že zo železničiarskeho tendra by mala profitovať stranícka pokladnica. Naznačuje to list Petra Kresánka premiérovi, v ktorom sa píše „o rovnakom pozadí pre stranu“ v prípade výberu pre ktoréhokoľvek z dvoch horúcich kandidátov.
„Tento list je nešťastný, veci, ktoré sú tam naznačované, sa veľmi ťažko vyvracajú. Neverím tomu, čo sa tam píše. Naozaj dnes navrhujem: zrušme túto súťaž, rozptýľme tieto pochybnosti, nech to rozhodnú až ďalší, čo prídu po voľbách. To by bolo najlepšie.“
Odchádzajúci minister Macejko prízvukuje, že takéto tendre sa nerobia každý deň, a preto sa s rozhodnutím netreba ponáhľať. Tvrdí, že on len rešpektoval stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré spochybňuje transparentnosť tendra, a preto požiadal Žilinskú univerzitu o nezávislý súdnoznalecký posudok.
Zároveň priznáva, že kauza okolo železničiarskeho výberového konania SDKÚ neprospeje: „Ale vo volebný úspech svojej strany stále verím.“
Z kandidátky odísť nechce
Prezídium SDKÚ jednomyseľne podporilo Macejkovo odvolanie z rezortu. Odchádzajúceho ministra to sklamalo, ale rešpektuje to. Premiér s ním hovoril o celej kauze aj medzi štyrmi očami. „Povedal som mu svoj návrh, on povedal, že porozmýšľa, a rozhodol sa tak, ako sa rozhodol.“
Napriek všetkému považuje Dzurindu za najbližšieho človeka v strane: „Ja to nevnímam ako osobný, ale ako odborný spor. Svoj názor naňho ako na šéfa strany nemením.“
Na rozdiel od iných dokonca tvrdí, že premiér sa za posledné štyri roky nezmenil a podľa jeho názoru môže takéto pocity vyvolávať len fakt, že má veľa práce, a tak nemá dosť času na priateľov či straníckych kolegov. „K zásadným zmenám v jeho postojoch a v jeho osobnosti nedošlo,“ tvrdí Macejko.
Odchádzajúci minister zatiaľ zostáva na kandidátke SDKÚ s číslom sedem. Jeho kandidatúra vzišla z primárnych volieb strany, ako to určujú stanovy. Jeho domovský Prešovský kraj sa však v železničiarskej kauze postavil za premiéra Dzurindu. Podľa generálneho sekretára SDKÚ Ivana Šimka je vzhľadom na uskutočnené „primárky“ asi jediným variantom to, aby Macejko odišiel sám.
„Ja skutočne nevidím dôvod, prečo by som sa mal svojho miesta vzdať,“ tvrdí Macejko. Strana má podľa jeho názoru aj tak právo v konečnom dôsledku rozhodnúť, koho si na kandidátku dá a koho nie. „Budem to však cítiť ako určitú krivdu, to je pochopiteľné.“
O tom, čo bude robiť po odchode z ministerstva, musí ešte popremýšľať. „Doteraz som sa nezaoberal tým, čo by som robil, keby. Myslím si však, že svoje odborné vedomosti budem vedieť uplatniť aj v inom živote.“
Autor: Juraj Martiny
