BRUSEL, BRATISLAVA. Trafili to na deň presne. Pred dvanástimi rokmi 24. marca 1999 začali lietadlá NATO bombardovať Juhosláviu.
Bola to prvá rozsiahla vojenská akcia, ktorú podnikla aliancia mimo svojho územia.
Vo štvrtok večer, tiež 24. marca, sa lídri dohodli, že prevezmú zodpovednosť nad bezletovou zónou nad Líbyou. Po dvanástich rokoch budú opäť lietadlá aliancie lietať nad inou krajinou.
Útočiť zatiaľ nemôžu Na videokonferencii vo štvrtok to dohodli ministri zahraničia Spojených štátov, Francúzska, Veľkej Británie a Turecka. Aliancia zatiaľ preberá pod svoje krídla iba dodržiavanie bezletovej zóny – žiadne lietadlo bez povolenia, Kaddáfího či iné, nesmie letieť vo vyhradenom priestore.
Lietadlá NATO budú môcť strieľať iba v sebaobrane. „Nedáva im to právo bombardovať ciele na zemi," vysvetľoval pre Reuters predstaviteľ NATO kapitán Geoffrey Booth. Útoky proti Kaddáfího jednotkám budú naďalej podnikať lietadlá koalície, najmä americké, francúzske a britské.
Aliancia však diskutuje, že by nakoniec prevzala aj tieto operácie. Rozhodnúť o tom by sa mohlo v nasledujúcich dňoch.
„Z pohľadu Slovenska je rozhodujúce, aby všetky kroky voči Líbyi boli vykonávané v rámci a na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a aby tieto kroky boli súčasťou širokej zhody medzinárodného spoločenstva," odpovedalo ministerstvo zahraničia na otázku, či budeme súhlasiť aj s bombardovaním Kaddáfího jednotiek.
Zónu sme podporili Slovensko ako člen aliancie zapojenie sa do bezletovej zóny podporilo. Podobne ako Česi však nemáme kapacity, aby sme sa aktívne lietadlami zapojili do stráženia neba.
„Našou úlohou je postarať sa predovšetkým o financovanie, humanitárnu pomoc a následne demokratizačné projekty," povedala v Bruseli premiérka Iveta Radičová.
NATO podľa jeho hovorkyne ráta s tým, že by strážilo nebo tri mesiace, no môže to byť aj viac, aj menej. Zapojenie aliancie chceli presadiť najmä Spojené štáty. Odmietali to Francúzi, ktorí sa báli, že tým operácie získajú zlý imidž v arabskom svete, a Turci – najväčší moslimský národ v NATO.
FAKTY Operácie NATO
Bosna, 1995 – prvá vojenská operácia aliancie, lietadlá bombardovali pozície Srbov. Kosovo, 1999 – prvá rozsiahla vojenská akcia. Bombardovaním Juhoslávie chceli vyriešiť konflikt v Kosove. Afganistan, 2003 – do vojny v Afganistane sa výraznejšie zapojili až po dvoch rokoch od invázie. V krajine je 130tisíc vojakov misie ISAF.
Arabský svet by malo presvedčiť to, že sa k operáciám pripojí okrem katarských, ktoré prvýkrát leteli včera, aj dvanásť lietadiel zo Spojených arabských emirátov. Nejde teda iba o akciu NATO.
Američania sa chceli zbaviť velenia, aby si nekazili imidž medzi moslimami, ako aj z pragmatických dôvodov, keď stále vo veľkom bojujú v Afganistane. Preradenie neba pod NATO však neznamená, že budú mimo.
Stráženie bezletovej zóny by mal podľa Reuters viesť práve americký admirál Samuel Locklear, velenie by malo byť v talianskom Neapole.
Kedy bude koniec Stále nie je jasné, kedy by spojenci ukončili misiu v Líbyi. Budú čakať na zvrhnutie Kaddáfího? Podľa New York Times si napríklad Američania dávajú pozor, aby takto nedefinovali podmienky ukončenia operácií.
Skôr sa hovorí, že rátajú s nejakou dohodou medzi Kaddáfím a rebelmi. „Nemyslím si, že niekto vylučuje dohodu," povedal pre denník nemenovaný predstaviteľ americkej vlády.
