„Až do 50. rokov boli vo Vatikáne jedinými sukňami kňazské sutany,“ píše s ironickým podtónom vatikanista talianskeho denníka Il Foglio Paolo Rodari. V článku s názvom Kto sú ženy vládnuce vo Vatikáne publikovanom minulý rok v ženskom magazíne Io Donna sa pozrel na príbehy žien, ktorým sa podarilo obsadiť riaditeľské stoličky vo vatikánskych inštitúciách.
Rozhodujú aj ženy
Podľa oficiálnych údajov, ktoré v lete minulého roka zverejnila Svätá stolica, v roku 2009 v jej úradoch pracovalo spolu 2762 osôb, z ktorých bolo 534 žien. Prevažovali laičky, ktorých bolo 451, zvyšok tvorili rehoľné sestry. Podobná situácia bola aj na governatoráte Mestského štátu Vatikán. Z 1891 zamestnancov bolo 283 žien – laičiek a 27 rehoľníc.
Vo Vatikánskej apoštolskej knižnici ich pracuje najviac, až 35, vo Vatikánskom rozhlase 23, nájdu sa však aj na vatikánskom štátnom sekretariáte, ústrednom orgáne rímskej kúrie (11), v Kongregácii pre náuku viery, bývalej Svätej inkvizícii (5) či v Kongregácii pre evanjelizáciu národov (23), ktorú kedysi viedol aj slovenský kardinál Jozef Tomko.
Momentálne najďalej to dotiahli Talianky Enrica Rosanna a Flaminia Giovanelli. Saleziánka Rosanna je od roku 2004 podsekretárkou „ministerstva pre rehole“, ktoré sa oficiálne volá Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Laička Flaminia Giovanelli je od minulého roka podsekretárkou Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj. Počas prvého roka vo funkcii sa viackrát objavila pri dôležitých politických rokovaniach ako súčasť oficiálnych delegácií Svätej stolice. Prvýkrát v histórii sú takto vysoko naraz dve ženy.
Primát však drží Austrálčanka Rosemary Goldie, ktorá zomrela minulý rok vo veku 94 rokov. Ako prvá žena zastávala vysokú funkciu v rímskej kúrii – v rokoch 1966 – 1976 bola podsekretárkou Pápežskej rady pre laikov. Jej členkou je momentálne na päťročné funkčné obdobie aj Slovenka Katarína Hulmanová, donedávna predsedníčka Fóra kresťanských inštitúcií.
Spokojné zamestnankyne
Barbara Jatta, ktorá vedie jedno z oddelení Vatikánskej apoštolskej knižnice, má medzi štyrmi podriadenými len jedného muža. Absolventku histórie umenia si vo Vatikáne všimli pri príprave výstavy, pre ktorú chcela z vatikánskej knižnice získať mapu Ríma zo 17. storočia. „Som tu veľmi spokojná. Keď ma sem pred asi pätnástimi rokmi prijali, nepracovalo tu veľa laičiek. Nemôžeme ísť riadiť kongregácie, ale máme zodpovedné pozície. Platy síce nie sú vysoké, ale sú rovnaké ako dostávajú muži,“ hodnotí svoju prácu Barbara Jatta.
O podobnej skúsenosti hovorí aj Micol Forti, ktorá je v rámci Vatikánskych múzeí zodpovedná za zbierku súčasného umenia či Barbara Frale z Vatikánskeho tajného archívu. Tá si navyše pochvaľuje aj inú skúsenosť, ktorú ženy vo vedúcich pozíciách často nemajú - pracovné povinnosti má nastavené tak, aby sa mohla venovať aj svojej rodine.
„Vydala som sa a mala postupne tri deti. Nadriadení boli vždy veľmi pozorní k mojím povinnostiam manželky a matky. Nikdy som sa necítila byť diskriminovaná v porovnaní s inými kolegami,“ uviedla v nedávnom rozhovore pre denník L´Osservatore Romano Alessandra Ciattini Montanini, ktorá vyše dvadsaťpäť rokov pracuje v Pápežskej rade pre pastoráciu zdravotníckych pracovníkov.
Práve novému riaditeľovi vatikánskeho denníka L´Osservatore Romano Giovannimu Maria Vianovi bol krátko po nástupe do funkcie v jeseni 2007 adresovaný list od pápeža, v ktorom ho požiadal, aby vytvoril viac priestoru pre ženy – redaktorky. Začiatkom ďalšieho roka sa prvýkrát v histórii tohto denníka stala internou členkou redakcie žena, vtedy 36-ročná Silvia Guidi. Podľa Viana dnes tvoria ženy približne štvrtinu zamestnancov denníka. V najvyššej funkcii je momentálne Astrid Haas, ktorá je od marca 2008 zodpovedná za jeho týždenné nemecké vydanie.
Vatikanista Rodari s dávkou irónie poznamenáva, že „panzerkardinal“, ako je Joseph Ratzinger prezývaný aj ako pápež, je asi málo „panzer“, keď práve za jeho pontifikátu nastal „boom“ žien vo Vatikáne.
Rebelky?
Ženy vo Vatikáne nie sú len poslušnými zamestnankyňami, ktoré sa radšej k ničomu citlivému nevyjadrujú. Minimálne dva medializované prípady ukazujú, že rázne vedia zvýšiť hlas a svojím vyjadrením zaťať do živého.
O poriadny rozruch sa postarala Britka Lesley-Anne Knight, generálna sekretárka Caritas Internationalis, ktoré združuje katolícke charitatívne združenia z celého sveta. V jednom rozhovore sa kriticky vyjadrila na adresu vatikánskeho štátneho sekretára, kardinála Tarcisia Bertoneho, ktorý ju nikdy nepozval na pracovné stretnutie a posielal za ňou len rôznych podsekretárov.
Na Bertoneho stranu sa postavila Alessandra Ciattini Montanini z Pápežskej rady pre pastoráciu zdravotníckych pracovníkov, ktorá v spomínanom rozhovore pre L´Osservatore Romano uviedla, že podľa zabehaných pravidiel vatikánsky štátny sekretár rokuje len so šéfmi jednotlivých úradov. Krátko na to, ako píše britský katolícky týždenník The Tablet, prezident Caritas Internationalis, honduraský kardinál Oscar Rodríguez Maradiaga zaslal členským organizáciám list, v ktorom ich informoval, že Vatikán nesúhlasí s tým, aby Lesley-Anne Knight v májových voľbách znovukandidovala na svoju pozíciu. Dôvody nešpecifikoval. Napriek tomu generálna sekretárka údajne zvažuje, že o kandidatúru sa predsa len pokúsi.
Pri príležitosti minuloročného Medzinárodného dňa žien zas v L´Osservatore Romano vyšiel komentár redaktorky Lucetty Scaraffia. Tá otvorene napísala, že kým v minulosti cirkev k ženám pristupovala otvorenejšie ako zvyšok sveta, dnes sa situácia zmenila. Pápeži síce vydali niekoľko skvelých dokumentov o žene v dnešnej dobe, ale od teórie sa neprešlo k praxi. „Problémom je, že po tomto dôležitom teoretickom rozpracovaní nenasledovala rovnako výrazná transformácia účasti žien na živote cirkvi,“ napísala redaktorka Scaraffia a dodala, že podiel žien je síce výrazne širší, ale „takmer vždy ostávajú mimo oblastí, kde sa rozhoduje a mimo priestorov kultúrnej spolupráce“.
Následne sa pustila do úvahy, že ak by bolo postavenie žien vo vedúcich pozíciách silnejšie, predišlo by sa falošnej mužskej solidarite a mlčaniu, ku ktorým neraz dochádzalo pri sexuálnom zneužívaní mladistvých.
Ženy ako voličky pápeža?
Na túto odvážnu úvahu nadviazali aj americkí jezuiti vo februárovom editoriáli časopisu America. Text s názvom Laici blízko špičky? vyvolal rozsiahlu diskusiu nielen na internetovej stránke časopisu. Jezuiti vychádzajúci z tézy o kríze cirkvi predložili reformný návrh, ktorý by obišiel otázku zdobrovoľnenia celibátu či svätenia žien. „Základná kritika inštitucionálnej cirkvi spočíva v tom, že jej klerikálny, vyslovene mužský establišment neotvoril dvere iným hlasom,“ píšu americkí jezuiti. „Otvorením dverí“ by podľa nich mohla byť reorganizácia fungovania biskupských úradov tak, aby aspoň polovicu kľúčových pozícií obsadili laici, vrátane žien.
Druhým, ešte revolučnejším návrhom je zriadenie kolégia laikov, ktoré by fungovalo popri kardinálskom kolégiu. Členmi by boli zástupcovia rôznych spoločenských a vekových skupín. Teda aj ženy. Každé kolégium by malo sto členov, spoločne by nielen radili pápežovi a pomáhali pri správe cirkvi, ale zúčastňovali by sa aj jeho voľby.
Autor: Imrich Gazda, autor je cirkevný analytik
