Kyjev 23. júna (TASR) - Rokovania o delimitácii suchozemskej časti ukrajinsko-ruskej hranice sa skončili nehľadiac na neochotu Rusov. Dohoda o štátnej hranici bude možno podpísaná ku koncu tretieho štvrťroka.
"Avšak Moskva sa maximálne usiluje natiahnuť proces podpísania dokumentu," napísal vo víkendovom vydaní kyjevský týždenník Zerkalo nedeli. Delimitácia pozemného úseku ešte neznamená konečnú úpravu ukrajinsko-ruskej hranice.
Zostáva problém demarkácie, určenie hranice na mieste. "Ako sa bude riešiť táto otázka? Nie je jasné. Veď Moskva je známa protivníčka tohto procesu. A nakoniec i rozhraničenie Azovského mora a Kerčského prielivu je doteraz nevyriešeným problémom," pokračoval článok v novinách.
Pre Kyjev má otázka rozdelenia Azovského mora principiálny charakter. Bez rozhraničenia je Azovské more mnohokilometrovou dierou na hranici, využívanou nelegálnymi migrantmi pri snahe preniknúť do krajín Európskej únie. Absencia readmisnej dohody s Ruskom mení Ukrajinu na zhromaždisko nelegálnych prišelcov. Podľa Zerkala nedeli to spôsobuje škody ekonomickým záujmom Ukrajiny - ruskí rybári lovia v hlbších vodách Azovského mora.
"Kyjev chce deliť Azov i Kerčský prieliv, ale Moskva nie. Jediným výsledkom päťročných rokovaní bolo to, že obe strany priznali Azovské more za vnútorné vody vo využívaní oboch krajín," uviedli ďalej noviny.
Unavený nekonečnými spormi, Kyjev sa rozhodol konať - buď spoločne rozdelí Azovské more po strednej línii na vnútorné vody Ukrajiny a Ruska alebo samostatne stanoví svoje teritoriálne vody. Medzinárodné právo mu to umožňuje. Konvencia OSN o morskom práve z roku 1982 povoľuje krajinám samostatne určiť teritoriálne vody do šírky 12 morských míľ.
Vláda Ukrajiny prijala niektoré preventívne kroky - o ohraničení Azovského mora. Rozhodnutie malo uzavretý charakter, no Rusi o ňom vedia. Teraz si ruská strana musí vybrať: súhlasiť s Ukrajincami a spoločne Azovské more rozdeliť alebo sa pozerať, ako do mora budú prichádzať v budúcnosti lode NATO.
Moskva bola kategoricky proti prítomnosti vojenských lodí tretích krajín v Azovskom mori, najmä lodí štátov NATO. Práve pod jej tlakom Kyjev súhlasil, že more je súčasťou vnútorných vôd oboch krajín. No ak Kyjev sám určí 12-míľovú zónu, všetko za jej hranicami budú medzinárodné vody s právom voľnej lodnej plavby.
"Rozhodne, Rusi spravia všetko možné, aby v Azovskom mori neboli zahraničné vojenské plavidlá a more nebolo rozdelené. História s Eurázijským ekonomickým spoločenstvom ukazuje, že ruská diplomacia má dostatok inštrumentov, ako vyvinúť tlak na Kyjev a ukázať, čo je dobré a čo zlé," napísal týždenník Zerkalo nedeli. Na záver sa spýtal, či bude vedeniu Ukrajiny stačiť vôľa odporovať tlaku Moskvy a ďalej sa držať prijatého riešenia.
