Sem dopadla a rozbila sa. Na zelených poliach asi hodinu jazdy od Benghází, metropoly líbyjských rebelov, sa už z diaľky rysujú dve vertikálne krídla americkej stíhačky.
Tá sa sem zrútila v utorok skoro ráno. Spadla, lebo mala technické ťažkosti.
Postáva tam asi tridsať mužov a chlapcov, ktorí si kopu zhoreného šrotu prezerajú a fotia sa na zvyškoch krídiel. „Nech žije Amerika, to napíšte,“ zdôrazňuje jeden za druhým asi štvorica mužov, keď ich pozdravíme a podáme im ruku.
Kaddáfí je vrah
„Ste novinári z Ameriky? Nie? I tak to napíšte, nech to vie celý svet! Amerika nás zachránila pred Kaddáfím! Allah akbar! Boh je veľký!“ zdôrazňuje nadšene mladík v bielom tričku, ktorý sa predstaví ako Abdul.
Snažím sa porozprávať s viacerými ľuďmi, čo tu sú, či sa na vec pozerajú podobne ako Abdul. Jeden z chlapcov vie obstojne po anglicky a prekladá mi. Skutočne ďakujete Amerike, i keď viete, ako sú Spojené štáty spravidla dosť nenávidené po celom arabskom svete?
„Áno, Kaddáfí je šialený vrah. Už bol pred Benghází, jeho armáda dostala povel nás všetkých povraždiť a naše ženy znásilniť,“ hovorí Muftan, asi päťdesiatročný muž. Podobne hovoria i ostatní.
„Ja som videl jedného z amerických pilotov. Chcel som ho pozvať k sebe domov,“ dodáva Abdul Abrúni, starší muž. Jemu, ako po chvíli rozhovoru zdôrazní, toto pole patrí.
Na vysvetlenie: Pozvať niekoho domov je v arabskom svete najväčší výraz pohostinnosti. Keď vás niekto pozve domov, znamená to, že vás chce chrániť.
A tento muž si chcel domov pozvať amerického stíhacieho letca, ktorý mu spadol i so strojom rovno na pole. Kto by si myslel, že je niečo také v dnešnom arabskom svete vôbec možné?
Modlíme sa za pilota
„Svitalo, spali sme. Počul som dve hlučné rany, ktoré všetkým otriasli. Vyšiel som von a videl oheň na poli,“ rozpráva pán Abrúni.
Na raňajky u tohto líbyjského dedinčana, ktorého nízka farma sa črtá asi pol kilometra od výbuchu, nakoniec nebol čas. Pre letcov čoskoro prileteli americké výsadkové jednotky.
„Začali strašne strieľať, ale do vzduchu, aby sa ľudia od pilota rozpŕchli,“ opisuje ďalší muž, asi sused.
Pilot bol o niekoľko sekúnd preč. „Modlím sa zaňho,“ dodáva sused.
Pomník priateľstva?
Po druhého z dvoch letcov, ktorý po katapultovaní padal na zem, ďalej odtiaľto, prišli príslušníci rebelskej armády a odviezli ho do Benghází. Odtiaľ ho potom opäť evakuovali americkí výsadkári.
Nikomu z Američanov sa skrátka nič nestalo, naopak, mohli asi byť dosť prekvapení, ako sa k nim Líbyjčania správajú.
Možno sa z čiernych trosiek v poli raz stane pomník priateľstva.
Autor: Z Labjáru od reportéra MF Dnes Teodora Marjanoviča
