Sociologička, expertka na rozdiely medzi Áziou a Európou a ambasádorka Európskej siete pre ženské podnikanie HANNE SEELMANNOVÁ-HOLZMANNOVÁ hovorí, že komunizmus do istej miery pomohol ženám budovať si kariéry. No len málo žien má podľa nej záujem o top pozície. Hovorili sme s ňou v Európskom parlamente v Štrasburgu pri stom výročí dňa žien.
Aké chyby a nedorozumenia sú najčastejšie, keď Európania začínajú podnikať v Ázii?
Myslím, že najväčšou chybou je, že si myslia, že tieto spoločnosti sa prispôsobia Západu. Ázijskí biznismeni sú v obleku, majú veľmi dobré mobilné telefóny, vyzerajú ako západní podnikatelia a hovoria veľmi dobre po anglicky. A tak si západniari myslia, že môžu robiť obchody rovnakými prostriedkami ako na Západe. Volám to „pasca z podobnosti“.
Ako konkrétne taká pasca vyzerá?
Napríklad na Západe, keď poviete áno, znamená to súhlas. V Ázii „áno“ znamená „uhm, počúvam ťa, nespím, rozprávaj ďalej“. Keď sa s tým stretneme, povieme, „oni klamú“, ale to nie je otázka, či klamú, alebo nie, ale otázka rôzneho vnímania, rôznych štýlov komunikácie. Alebo iný príklad: na Západe často máme lineárnu hierarchiu, hovorí sa, že sú si ľudia rovní a je to tak aj vo firmách. Naopak, v Ázii majú veľmi prísnu hierarchiu. Treba na to myslieť napríklad pri ľudských zdrojoch, ako narábať so zamestnancami. Potrebujete šéfa a ten je zodpovedný za všetko. Ak si myslíte, že zamestnanci dokážu veci urobiť sami, je to ďalšie nedorozumenie.
Všeobecne sa o ázijských podnikateľoch hovorí, že sú rezervovaní, odmeraní. Je to naozaj tak?
Závisí od toho, o ktorej krajine hovoríme. Keď hovoríme o Japonsku alebo Kórei, tak tam majú veľmi prísne pravidlá správania, zdravenia, komunikácie s partnerom. V Číne to, naopak, nie je také dôležité. Ale sú tam špecifické pravidlá, tajný kód a ten treba rozširovať.
Na Slovensku máme viacero juhokórejských investorov, z toho najväčším je automobilová spoločnosť Kia. Aké sú hlavné rozdiely v podnikateľskom správaní v juhokórejskej firme v porovnaní so západnou firmou?
Je to veľmi hierarchický podnikateľský štýl. Šéf vo firme sa musí postarať o všetko, je za všetko zodpovedný a o všetkom rozhoduje. Neexistuje tu rovnoprávnosť v západnom zmysle. Kórejskí zamestnanci také zaobchádzanie aj očakávajú. Juhokórejčania sú veľmi ambiciózni, chcú veľmi rýchlo dosahovať ciele, očakávajú, že zamestnanci budú pracovať veľmi tvrdo a veľmi dlho.
Čo sa týka postavenia žien, je to v juhokórejskej kultúre iné ako v čínskej?
Áno, úplne. V Južnej Kórei nenájdete žiadnu ženu vo vysokej pozícii. Tradičné zmýšľanie je veľmi ovplyvnené filozofiou konfucianizmu a v tejto filozofii ženy nie sú oceňované a sú považované za druhotriedne. V Číne je síce konfucianizmus tiež silný, ale tam je posledných šesťdesiat rokov komunistický režim a v tomto režime bolo prijateľné, aby ženy pracovali. Dnes je tu mimoriadna situácia, mladé kvalifikované ženy nikdy nemali lepšiu príležitosť postarať sa o seba, urobiť kariéru a chytajú sa týchto príležitostí oboma rukami.
V článku, ktorý ste robili s novinárkou Corneliou Hegele-Raihovou pre magazín Spiegel, píšete, že čínske dievčatá hovoria, „neštudovala som na to, aby som varila“ a že sú ambicióznejšie než Američanky a Európanky. Ako to?
Je to u nás určitá mystifikácia. Mať deti je prirodzená vec. Stane sa to. Musíte sa o ne starať od rána do večera. To nám hovoria a mnohé ženy tomu veria a robia to. Neviem, odkiaľ to pochádza, ale nesmieme zabúdať, že niekedy je pre ženu pohodlné vydať sa za bohatého muža a zostať doma. Takýto vzor správania sa u nás vyskytuje často. Hovorím hlavne o Nemecku, ktoré najlepšie poznám.
Myslíte, že komunizmus mal pozitívny vplyv na postavenie žien? Napríklad afganský spisovateľ Khaled Hosseini v románe Tisíc žiarivých sĺnc píše, že v čase sovietskej okupácie za komunizmu mali ženy najlepšie postavenie, boli rovnoprávnejšie s mužmi, mohli pracovať, študovať. Ale pre mňa, ktorá tiež pochádzam z postkomunistickej krajiny, je ťažké si predstaviť, že ženy sa mali vtedy lepšie než dnes.
Je pre mňa ťažké posúdiť to. Keď vaša matka pracuje a naučíte sa brať ako fakt, že žena má kariéru, neuvažujete nad inými vecami a považujete to za normálne. Vidím to na svojich priateľkách, ktoré mali lineárnu kariéru, pracovali aj potom, ako sa im narodilo dieťa. Ich dcéry potom nenapadne, že by samy v takom prípade prestali a zostali doma. To zrejme zohralo úlohu v komunistických krajinách, nepoznali iné vzory správania.
Je v tejto oblasti rozdiel medzi východným a západným Nemeckom?
Áno. Ja som zo západného Nemecka a moja priateľka zo západu, ktorá dvadsať rokov pracuje na východe, hovorí, že tam ju úplne iný vzor správania. Ženy sú ambiciózne, chcú pokračovať vo svojej kariére a nemajú problém dať dieťa do škôlky. Vo východnom Nemecku máme viac žien vo vedúcich pozíciách ako v západnom. Na západe máme veľa žien, ktoré pracujú na polovičný úväzok, možno 50 alebo 60 percent. Úplná menšina, menej než desať percent má plný úväzok.
Je to zlý trend, že majú ženy polovičné úväzky, aby sa mohli venovať aj deťom?
Na Západe jednoducho chceme kombinovať oboje, chceme mať deti a pracovať. Ale potom obvykle nie je možné dostať sa do vyšších pozícií, na miesta výkonných riaditeliek a podobne.
V diskusii ste hovorili, že by ste boli za to, aby sa zvážili kvóty žien v top pozíciách. Prečo?
Kvóta by pomohla ženám, ktoré túžia po týchto pozíciách, ale nebola by nástrojom pre väčšinu žien. Je to otázka presvedčenia, mentality, hodnôt. Ženy na Západe sú presvedčené, že pre svoje deti robia to najlepšie, keď zostávajú doma.
Čo si myslíte vy?
Ja si myslím, že pre dieťa je najlepšie, keď má okolo seba čo najviac ľudí, ktorí sa oň starajú. Vidím však množstvo príkladov, ako sa to dá zvládnuť, moje priateľky vždy pracovali a ich deti sú úspešné, normálne, sebavedomé.
Naopak, čínske ženy podľa vás vidia svoju kariéru ako najväčšie dobro pre dieťa. Môžete to vysvetliť?
Musím sa vrátiť ku konfucianizmu. Podľa neho je najdôležitejšou vecou v živote učiť sa. Keď sa učíte, ste úspešní. Najdôležitejšie veci v živote sú úspech, dobré vzdelanie a vysoký príjem. Čínske ženy hovoria, že sa musia postarať o svoje dieťa, aby malo dobré vzdelanie a vďaka nemu kariéru, počas ktorej veľa zarobí a to je ich jediný cieľ v živote.
Ako dlho sa to v Číne deje? Tiež bola predsa tradičnou krajinou, kde bolo miesto ženy v domácnosti.
Zmenilo sa to veľmi rýchlo. Číňania, či už ženy, alebo muži, neboli slobodní posledných dvetisíc až tritisíc rokov. Vždy tam bol nejaký vládca, ktorý ich utláčal, rovnako ako potom komunisti. Keď zrazu bolo možné, aby jednotlivci rozhodovali o vlastnom osude, materiálnom zabezpečení, keď dostali slobodu zúčastniť sa na voľnom trhu, urobili všetko, čo bolo v ich silách. Sú veľmi ambiciózni a pracujú ako blázni. Dôležitosť vzdelania však nenájdete len v Číne, ale aj v Južnej Kórei, Japonsku, Singapure, všade tam sú veľmi ambiciózni ľudia. V Indii je to zas otázka statusu. Bohatí ľudia takisto chcú dobré vzdelanie pre svoje deti, ale nedá sa to celkom porovnávať.
Podľa vás sa ženy nemôžu sťažovať na to, že nie sú v predstavenstvách firiem, keď nemajú rady agresívnu atmosféru, ktorá v nich vládne. Znamená to, že ženy sa musia správať ako muži na to, aby boli vo vedení?
Nie, ale musia byť schopné to vydržať. Mnohé ženy mi hovoria, že nemajú rady tieto pravidlá. Mala som bratov, poznám dobre mužský spôsob správania. Ale poznám veľa žien, ktoré to neznášajú, hovoria, že je príliš agresívny.
Čo hovoríte na tvrdenie, že vo vedení firiem vládnu mužské kliky? Sú pre ženy nepreniknuteľné?
Existujú a tieto chlapské kluby urobia všetko pre to, aby udržali ženy mimo kariéry. To je jasné. Podľa mňa však na to potrebujete dve osoby. Jedna hovorí „nemôžete vojsť“, a druhá „dobre, tak ja teda zostanem vonku“. A ja ženám hovorím: choď dnu! Neakceptuj to! Tiež som musela k tomu dospieť. Niekedy nedokážem pochopiť jednu vec - ženy sa stále len sťažujú, stále sú obete. Ale prečo? Jednoducho to urobte.
Je ťažké ženy presvedčiť, aby sa pustili do podnikania?
Je to otázka osobnosti. Niektoré ženy to naozaj chcú robiť a ak ich podporíte, pomôže im to. Pýtajú sa na tipy, rady. Je to však menšina. Byť na voľnej nohe je veľmi ťažké, musíte sa starať samy o seba, nikto vám nepomôže. Musíte naozaj ťažko pracovať a byť tvrdé. A tak im hovorím, aké musia byť a čo ich čaká a môžu sa rozhodnúť. Sú ženy, ktoré povedia, že sloboda rozhodovať o veciach je dôležitá, ale treba ich varovať, čo to znamená.
Hanne Seelmannová-Holzmannová (1956)
je ekonómka a sociologička, ktorá sa špecializuje na kultúrne rozdiely medzi Áziou a Európou. Založila v roku 1994 poradenskú firmu Dr. Hanne Seelmann Consultants, ktorá radí európskym podnikateľom, ako uspieť pri podnikaní v Ázii. Medzi jej klientami boli medzi inými automobilka BMW alebo Deutsche Bank. O úspechu v Ázii napísala viacero kníh a vedeckých článkov. Prednáša na International Business School v nemeckom Norimbergu a je ambasádorkou Európskej siete pre ženské podnikanie (EFEAN).
