Príbeh kráľovnej Ester, ktorý sa podľa židovskej tradície odohral v Perzii, teda v dnešnom Iráne, je príbehom záchrany pred vyhubením. A židia po celom svete cítia, že sú v ohrození.
Hlavné nebezpečenstvo prichádza z Iránu. Jeho prezident žiada zničenie židovského štátu a spochybňuje holokaust.
Preto sa americké židovské skupiny podporované Izraelom rozhodli, že budú Purim oslavovať priamo pred budovou iránskeho zastúpenia pri OSN v New Yorku. Tam budú čítať príbeh o krutosti a odvahe, tam budú rapkať rapkáčmi a pískať na píšťalkách, ako je na Purim zvykom.
Nápad je to pekný, aj keď neviem, či osloví tých, čo by mal. Irán je zanešvárený propagandou o Izraeli a hrobka kráľovnej Ester ako spomienka na spoločnú, aj keď teda problematickú minulosť, je zanedbaná.
Izrael je spolu s Američanmi obviňovaný zo všetkých iránskych problémov. Nejaký happening teda asi veľmi nepomôže.
Iránski diplomati určite neprídu do práce, alebo si zapchajú uši a v iránskych médiách sa o udalosti bude informovať ako o provokácii. Ak vôbec.
Snaha dostať iránsku verejnosť aspoň trochu do obrazu napriek tomu neustáva. Iránska satelitná televízia plánuje už o niekoľko dní začať s vysielaním dokumentu Šoa od Clauda Lanzmanna.
Preložili ho do perzštiny a šíriť ho budú cez satelity, ktoré sú v Iráne zakázané. Hovorí sa, že sú síce zakázané, ale Iránci toto nariadenie často nerešpektujú.
Budú tak dostávať v Iráne zakázaný film cez zakázané satelity. A to je najlepší spôsob, ako vzdorovať niekomu, kto chce „zakázať“ Izrael.
