Kanón na kopci Gianicolo v Ríme dnes vystrelí 150 sálv na počesť počtu rokov, ktoré ubehli od vyhlásenia Talianskeho kráľovstva v roku 1861.
Viedli k nemu dlhé a krvavé boje, intrigy aj občiansky odpor. Ani po 150 rokoch sa však Taliani necítia jednotne a vo vláde sa hádajú aj o tom, či je vôbec čo oslavovať.
Pri Rakúsku nechcú sláviť
Separatistická Liga severu je druhou najsilnejšou stranou vo vládnej koalícii a bojuje za to, aby bohatší sever nedoplácal na chudobnejší juh. Vo vláde sa pohádali aj preto, či má byť deň štátnym sviatkom. Podľa Ligy severu je to v čase krízy bláznovstvo.
Minister pre zjednodušenie zákonov z Ligy severu Roberto Calderoli išiel ďalej. „Talianska jednota neexistuje," povedal podľa DPA.
„Nedosiahlo sa to pred 150 rokmi ani v roku 1946," dodal s odkazom na rok, keď v referende zrušili v Taliansku monarchiu.
Liga severu chce presadiť už tento rok určitú formu federácie, aby si sever sám spravoval dane. Vyhráža sa, že inak odíde z vlády.
Vlastenecké nadšenie nevládne ani v Južnom Tirolsku, ktoré k Taliansku pripojili po prvej svetovej vojne. Mnohí sa tu cítia bližšie k Rakúsku. Šéf provincie Luis Durnwalder vzbudil tento mesiac pohoršenie, keď chcel bojkotovať oslavy.
„Po nemecky hovoriaci občania nemajú čo oslavovať. V roku 1919 sa nás nikto nepýtal, či chceme byť súčasťou Talianska," povedal podľa Daily Telegraph.
Premiér na súde
Fiaskom hrozí aj proces premiéra Silvia Berlusconiho, ktorý čelí korupčným aj sexuálnym škandálom. Pre obvinenie, že si platil za sex s maloletou prostitútkou a zneužil moc, bude budúci mesiac stáť na súde.
Rozsudok by podľa DPA mohli vyhlásiť práve v júni, keď majú prísť na oslavy 150. výročia do Ríma zahraniční štátnici vrátane amerického prezidenta.
Rakúske knieža a diplomat Clemens Metternich v roku 1814 na viedenskom kongrese nebol ďaleko od pravdy, keď označil Taliansko za „čisto geografický názov". Hoci účelovým politickým vyhlásením, no vystihol situáciu, keď bolo územie rozdelené na množstvo kráľovstiev a štátikov pod kontrolou pápeža alebo zahraničných mocností.
Dolce vita po 150 rokoch
Zjednotenie, ktoré Taliani poznajú ako Risorgimento, ich však v roku 1861 spojilo do jedného kráľovstva.
Najväčšie zásluhy na tom pripisujú revolucionárovi Giuseppe Garibaldimu. Aj na jeho adresu však šéf Ligy severu Umberto Bossi utrúsil, že „nespojil Taliansko, ale rozdelil Afriku".
Myslel tým, že chudobný juh Talianska sa viac podobá Afrike než vyspelému priemyselnému severu.
Taliansko však nedokázalo za 150 rokov málo. V roku 1861 podľa denníka Telegraph iba 2,5 percenta populácie hovorilo spisovným talianskym jazykom, ktorý dnes už ovláda veľká väčšina.
Odhliadnuc od hospodárskej krízy posledných rokov sa Taliansko z agrárnej ekonomiky prepracovalo medzi hospodársky najvyspelejšie krajiny v Európe. Milióny Európanov Talianom závidia chýrny dolce vita (sladký život) s dobrým jedlom, vínom a slnkom.
Britský politológ a historik Timothy Garton Ash si z Talianov uťahuje, keď spomína na večer, ktorý k 150. výročiu zjednotenia usporiadalo veľvyslanectvo v Londýne na tému „láska a ženy".
„Bolo to super, ale trochu zvláštny spôsob pre modernú európsku krajinu, ako sa prezentovať pred svojimi priateľmi," píše Ash pre denník Globe and Mail.
