Prvý raz od piatkového zemetrasenia sa z elektrárne Fukušima začala šíriť radiácia.
„Hodnoty, ktoré by vás zabili, tento prístroj ani nezmeria,“ upokojuje lekár v Tokiu.
Keď sme sa dozvedeli, že v elektrárni Fukušima došlo k tretiemu výbuchu a zvýšenú radiáciu namerali aj v hlavnom meste, vybrali sme sa na kontrolu do nemocnice.
Kým v poškodenej elektrárni Fukušima namerali oproti norme štyristonásobne vyššie hodnoty rádioaktivity, v 240 kilometrov vzdialenenom Tokiu boli mnohonásobne nižšie, akým prejdete pri vyšetrení röntgenom.
Trochu sa zabúda na skutočné obete, píše Peter Morvay
Experti napriek tomu hovoria, že séria nehôd je najväčšou jadrovou krízou od roku 1986.
Na Ukrajine vtedy vybuchla elektráreň v Černobyle a rádioaktívny spad vtedy dorazil aj nad slovenské územie. Niečo podobné z Japonska teraz Európe nehrozí.
„Najprv ruky. Dlane hore,“ hovorí mi muž v bielom plášti. Usmieva sa a hovorí po anglicky. Znalosť svetového jazyka je tu celkom bežná, nech hovoríte s predavačom v supermarkete vo Fukušime, s policajtom v Sendai či s lekárom v Tokiu. Meranie rádioaktivity je skôr výnimka.
„Tak,“ chváli a mieri na moje dlane niečím, čo najviac zo všetkého pripomína starú baterku.
Máte to za 274 až 315
Fakty
- 400 milisievertov za hod.: silná radiácia, v elektrárni bola iba veľmi krátko,
- 11,9 milisieverta za hod.: najvyššia dlhodobá hodnota včera v elektrárni,
- 0,8 mikrosieverta za hod.: namerali v Tokiu, 700krát menej ako jeden röntgen.
Kábel vedie k malej bielej škatuľke s ciferníkom, na ktorej sa pohybuje ručička. Displej ukazuje 274. „Normálne je sto až dvesto,“ hovorí doktor a stále sa usmieva. Myslí tým rádioaktivitu.
Po dlaniach sa zameria na hrdlo. Potom hrudník, telo, stehná, topánky. Jedna podrážka, druhá. „315“ objavuje sa na displeji tentoraz. „V pôde je prírodná rádioaktivita,“ upokojuje lekár.
Hodnoty síce značne prekračujú normál, ale vraj sa stačí riadne umyť a rádioaktivitu zmyjeme. Akási kuriózna rada, keď v oblasti voda netečie.
„Hodnoty, ktoré by vás zabili, tento prístroj ani nezmeria,“ pridal ešte slová útechy.
Pomohol nám viac, než sme dúfali. Zobudila nás správa o treťom výbuchu v atómovej elektrárni Fukušima. Aj o úniku rádioaktivity v okruhu sto kilometrov. Bol to tretí výbuch za tri dni, čo tu sme. Tentoraz sa dostal rádioaktívny prach i do japonského hlavného mesta.
Po každom z nich sme premýšľali o návrate do bezpečnej zóny, ďalej od problematickej oblasti. Tentoraz sme sa to rozhodli aj urobiť.
Dážď. Čo, keď je rádioaktívny?
Vrátiť sa naspäť do Tokia a počkať, ako sa situácia vyvinie. Posledných 45 hodín sme prežili v okruhu menej než sto kilometrov od atómovej elektrárne. Cestou do Tokia nás zastihol dážď. Mohol byť rádioaktívny?
Pre istotu sme zamierili do nemocnice a požiadali o zmeranie rádioaktivity. „Nemôžete to hovoriť. Len čo by ľudia vedeli, že niečo také robíme, nemali by sme čas na nič iné,“ hovorí lekár.
Trochu tak potvrdzuje slová, ktoré nám v ten deň povedal iný človek.
Bol to odborník v odbore jadrovej fyziky a nemal politické ambície. „Iste, že vláda hovorí, že je všetko v poriadku. Teraz je najdôležitejšie zachovať pokoj. Pokiaľ sa pýtate na môj názor, svojich príbuzných by som tam neposlal,“ hovorí o ceste, z ktorej sme sa práve vrátili.
Meno nám povedať nechcel, aby nebolo jeho vyhlásenie považované za vyhlásenie inštitúcie, v ktorej pracuje. „To sú moje osobné názory,“ zdôrazňoval. No pridal i fakty, ktoré v ten deň potvrdilo i viac jeho kolegov.
Černobyľ číslo dva
Fakty
- očakáva sa 10-tisíc obetí,
- asi 50-tisíc ľudí evakuovali,
- zničených je 76-tisíc budov,
- pomoc ponúklo 102 štátov a 14 organizácií.
„Pevne dúfame, že druhý Černobyľ nebude. Pokiaľ áno, dosah smrtiacej zóny je 250 kilometrový okruh. Tokio je pri tejto hranici veľmi blízko.“
Napriek tomu sú väčšinou Japonci pokojní.
Keď sme prechádzali po ceste zo Sendai, míňali sme robotníkov, ktorí opravovali zrúcanú časť mosta. O pár hodín neskôr, po ďalšom výbuchu, bolo v televízii vidieť rovnakú oblasť. Tentoraz tam už bol vyhlásený zákaz vychádzania a odporúčanie evakuácie pre spad z elektrárne.
Aj na ľudoprázdnej diaľnici, určenej len pre záchranné autá, vojakov a tých, ktorí majú špeciálne povolenie, stáli zbytočne ľudia pri vjazdoch i výjazdoch. Len nás zdravili. Poplatky za diaľnice nechceli.
Disciplína je pre Japoncov typická. Zabraňuje panike a umožňuje tejto konštitučnej monarchii prežiť katastrofu, ktorá by v každej inej ázijskej krajine mala obetí neporovnateľne viac.
Autor: Lucie Suchá, MF Dnes