Je to podstatná časť obyvateľstva ostrovov - žije tu len 30-tisíc Rusov v núdzových pomeroch. Časté hmly, silné vetry a celková nehostinnosť z Kuríl robí neprívetivé vulkanické súostrovie. K tomu ešte dedičstvo sovietskej ignorancie.
Niektoré rodiny už niekoľkokrát otvorene vyhlásili, že by boli radšej, keby ostrovy - i s nimi - vrátilo Rusko Japonsku.
Napriek tomu sa o týchto viac než 50 ostrovov háda Moskva s Tokiom už od druhej svetovej vojny, keď ich Rusi vyhlásili za svoju vojnovú korisť. Doteraz preto obe krajiny nepodpísali mierovú zmluvu.
Naopak – nedávno si vymenili ostré diplomatické invektívy. Japoncom sa nepáčilo, že sa ruský prezident Dmitrij Medvedev prechádzal po Kurilách ako páv. Rusi zasa ťažko niesli, že ich niekto napomína.
A prišlo zemetrasenie. A to hlavné, čo v Rusku vyvolalo, bola solidarita. Zem sa ešte neprestala triasť a obyvatelia Kuríl už začali zbierať pomoc pre svojich japonských susedov. Podobne, ako Japonci v roku 1994, keď sa zasa triasli ruské, vlastné sporné ostrovy.
I politici sa pochlapili. Premiér Vladimir Putin ponúkol rýchlu pomoc, ruskí záchranári odišli do Japonska medzi prvými.
Nakoniec, aby sa Rusi a Japonci k sebe zasa raz správali spoločensky, netreba ani mierovú dohodu. Stačí zemetrasenie.
