Reaktor je ako tlakový hrniec

Japoncom svet vyčíta, že o záchrane svojich elektrární neinformujú dostatočne. Stúpajúca teplota a tlak prinútili energetikov vypustiť rádioaktívnu paru.

Kontrola radiácie v okolí Fukušimy.(Zdroj: REUTERS)

TOKIO, BRATISLAVA. Predstavte si tlakový hrniec, ktorý používate aj doma v kuchyni. Jeho rozmery však mnohonásobne zväčšite. Potom pridajte jadrové palivo a neustále dodávajte prúdiacu chladnú vodu.

Časť z tejto vody sa premieňa vplyvom horúceho jadra na paru. Na rozdiel od tlakového hrnca však táto para neuniká. V prípade jadrovej elektrárne roztáča veľké turbíny, ktoré vytvárajú elektrickú energiu. Potom ju ochladia a znovu vrátia naspäť.

Roztápajúce sa jadro?

Na takomto princípe by mali fungovať aj reaktory v elektrárni Fukušima. Po rozsiahlom výpadku elektriny však jej pumpy neboli schopné dodávať chladiacu kvapalinu. Vtedy malo zasiahnuť viacero záložných systémov, napríklad generátory. Tie sa však po krátkej chvíli vypli.

Mlčia

Japonsko čelí medzinárodnej kritike, že o stave reaktorov riadne neinformuje. Ak totiž nie sú jadrá reaktorov chladené, rastie v nich teplota. A ak nie je chladená voda vo vnútorných okruhoch, vzniká viac pary.

Rastie aj tlak a dôsledkom by teoreticky mohla byť až explózia. Pravdepodobne preto sa technici rozhodli vypustiť paru do okolia elektrárne. Problémom však je, že táto para zrejme bola rádioaktívna.

„Keď sa začne poškodzovať jadro, rádioaktívny materiál sa uvoľňuje do chladiacej zmesi,“ vysvetľuje pre magazín Scientific American Scott Burnell z amerického Jadrového regulačného úradu. „Vtedy rastie šanca, že sa niečo dostane von.“

Zvyšujúca teplota jadra navyše taví okolie, môže dokonca roztopiť bloky reaktora. V najhoršom prípade sa jadro vytaví spodom.

Slabá kyselina

Aby tomu Japonci zabránili, snažia sa reaktor ochladiť. V tomto štádiu to však už nie je jednoduché.
Dôležité je zamedziť divým reakciám, ktoré by mohli jadro reaktora ešte viac poškodiť.

reaktor.jpg

Rádioaktívny spad doletí, ale neublíži

Rádioaktívny spad z Japonska by mohlo zafúkať aj na Slovensko. Zrejme výrazne oslabený.

BRATISLAVA. Následky po havárii jadrovej elektrárne môžu byť horšie ako samotná explózia. Do okolia sa môže dostať rádioaktivita. V prípade japonskej nehody by teoreticky mohla zasiahnuť aj Slovensko.

„Vzdušné prúdenie, ktoré sa celoročne udržiava nad Japonskom a priľahlým regiónom, je totožné s tým, ktoré máme aj u nás,“ hovorí Jozef Pecho z Ústavu fyziky atmosféry Akademie věd ČR. „Teoreticky preto môže dôjsť k situácii, že ak by rádioaktívna dávka v atmosfére bola dostatočne veľká, tak by časť spadu mohla ponad Severnú Ameriku a Grónsko doletieť až do Európy.“

Zachytia iba prístroje

Riziko by nám však nehrozilo. „Tie dávky zrejme nebudú nebezpečné a budú na hranici merateľnosti,“ zdôrazňuje Pecho.

Rádioaktívny spad zvyčajne tvoria prach a čiastočky vody. Poškodzuje rastliny a môže zabíjať zvieratá aj ľudí. „Myslím, že rastliny to veľmi nezasiahne, pokiaľ by rádioaktivita nebola príliš veľká,“ hovorí biogenetik Martin Hajduch z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV. Spolu s tímom skúma rastliny žijúce v zamorenej oblasti Ukrajiny.

Zabíja od začiatku

„Ľudia a zvieratá sú iná vec, nevedia sa adaptovať na rádioaktivitu, takže v prípade ožiarenia by nasledovala choroba z ožiarenia, prípadne rakovina.“

V prípade jadrovej katastrofy by rádioaktivita bola najhoršia v prvých dňoch. „Potom klesne, no stále tam zostávajú rádioizotopy ako stroncium či cézium, ktoré majú polčas rozpadu aj niekoľko storočí,“ vysvetľuje Hajduch.

(tp)
Bohunice a Mochovce slabé otrasy vydržia

Slovenské jadrové elektrárne stavali tak, aby ich nezasiahli ani záplavy.

BRATISLAVA. Našim jadrovým elektrárňam podobné riziká, aké sužujú reaktory v Japonsku, nehrozia. Tvrdí to podpredseda Úradu jadrového dozoru Karol Janko. „Už pri výbere lokalít sa zvažovali riziká seizmicity a povodní,“ hovorí.

Vlani pritom voda zatopila Beladice, ktoré sú len 14 kilometrov od mochovských reaktorov. Koncom januára zas pocítili otrasy zemetrasenia s epicentrom v Maďarsku aj obyvatelia Levíc, ktoré sú k Mochovciam ešte bližšie.

Pred vodou sú elektrárne podľa Janka chránené technologicky i umiestnením, aby k nim voda nestekala. „Projektované sú tak, aby vydržali otrasy, ktoré sa na našom území vyskytujú. Technológie by sa mali dať bezpečne odstaviť a reaktor dochladiť až do zemetrasenia s magnitúdom päť,“ vraví.

V epicentre maďarského zemetrasenia dosiahlo lokálne magnitúdo 4,7, cez víkend v Japonsku až 8,9. „Keby k silnému zemetraseniu predsa len došlo, elektráreň musia odstaviť a zabezpečiť dostatočné chladenie. Na to sú budované záložné dieselové systémy, ktoré dokážu reaktor chladiť aj pri strate vonkajšieho napájania,“ vysvetľuje Janko.

Práve v tom vidí najväčšiu slabinu našich elektrární vedúci jadrovej kampane Greenpeace Jan Beránek. „V roku 2006 sme podobnú nehodu videli vo Švédsku, kde sa pre skrat vnútorného vedenia reaktory zastavili, no záložné generátory nenaskočili. Nasledovalo dvadsať minút hrôzy, keď nemali operátori žiadne údaje, čo sa v reaktoroch deje, kým generátory nenahodili ručne,“ vraví.

Podobná situácia nastala aj v Japonsku, kde generátory zničila prívalová vlna a technici museli reaktory chladiť morskou vodou.

Michal Piško
Evakuácia by preťala obce

TRNAVA. Pásmo ohrozenia, z ktorého by pri jadrovej havárii prebiehala evakuácia, ide aj stredom obcí.

V Zemianskych Sadoch, ktoré sú na hranici 20-kilometrového pásma od elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, by evakuovali 740 ľudí, ďalších 130 nie.

Hranica prechádza dokonca budovami. „Poštu a lekára máme v jednej budove. Tí, čo budú v čase havárie na pošte, budú v oblasti ohrozenia a musíme ich evakuovať. Ľudia u lekára evakuovaní nebudú,“ kritizuje starosta Roman Súkeník.

(sita)

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  2. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  5. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  6. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  9. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  1. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  2. Grantová výzva na vykonávanie činností informačných centier
  3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  5. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  6. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  7. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  8. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  9. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  10. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 5 437
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 5 075
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 4 448
  4. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 245
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 3 226
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 068
  7. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 384
  8. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 361
  9. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 1 337
  10. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 071