Najprv v stredu prišla správa, že minister financií Kalousek vlastní akúsi tajnú nahrávku zo stretnutia šéfredaktorov českých denníkov. To je nepríjemné, preblesklo mi hlavou, keď som sa túto informáciu dozvedel.
Bolo mi jasné, že dotyční šéfredaktori hovorili neučesanou rečou, trúsili cynické poznámky a je dosť možné, že i pľuvali na podlahu.
Kalousek sa vyhrážal, že ju uverejní v Českej televízii. Nasledovala neuveriteľná smršť tlačových vyhlásení, špekulácií i konkrétnych činov.
Bola to dlhá a nervózna noc. No po prebudení prišlo nečakané rozuzlenie. Kalousek vyhlásil, že nahrávku nemá.
Vltava ešte ani nestačila tajúplnú nahrávku odniesť (že ju tam hodil, bola jedna z Kalouskových verzií), a prišla nová udalosť: do Českej televízie vtrhlo komando Vojenskej polície, ktoré hľadalo citlivý dokument.
Ako sa ukázalo, ani ten už neexistuje. A berme ako malý humorný bonus, že komando vzalo pôvodne útokom inú budovu a do sídla spravodajstva trafilo až na druhý pokus.
Keď vás médiá zásobujú takýmito správami, potom si ani nestačíte všimnúť, že Japonsko spustošilo ničivé zemetrasenie. Toto je možno pravé vysvetlenie bláznivých udalostí minulého týždňa.
Česko má starostlivú vládu, ktorá, než by stresovala obyvateľstvo katastrofami, vyrába médiám vlastný zábavný program.
Ďakujeme!
