Francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho včera mimoriadne chladne prijali jeho európski kolegovia. S výnimkou Britov sa nikto nechcel pridať k jeho snahe zastaviť diktatúru Muammara Kaddáfího v zabíjaní povstalcov vojenskou silou.
Ani bezletová zóna, ani uznanie rebelov
Tlak na tvrdšie opatrenia vrátane bezletovej zóny a cielených náletov, ako aj uznanie opozičnej Líbyjskej národnej rady nenašli u európskych partnerov pochopenie.
Sarkozy navrhoval „obranné" nálety v prípade, že by líbyjský vodca Muammar Kaddáfí použil chemické zbrane alebo bombardoval civilistov, ak by existoval mandát od OSN. Jeho spojencom za vojenské sankcie je britský premiér David Cameron. Ostatní sa však do konfliktu nehrnú.
Je tam genocída, ale..
Napriek tomu, že slovenská premiérka Iveta Radičová povedala, že „v Líbyi zomierajú ľudia a je tam genocída", pridali sme sa k nemeckej diplomacii, ktorá sa vyhýba akémukoľvek silnejšiemu stanovisku. A taký postoj sa dá medzi krajinami únie označiť ako väčšinový.
„Nik si neželá vojnu. Európska rada odmieta vojenský zásah v Líbyi. Úvahy o bezletovej zóne sú úvahy o vojne," povedala Radičová po rokovaní.
Lídri sa zhodli, že diskusie o vojenskom zásahu patria na pôdu Bezpečnostnej rady OSN v prípade, že budú použité chemické alebo iné zbrane proti civilnému obyvateľstvu.
A to je v súčasnej situácii nepredstaviteľné, keďže Čína aj Rusko sú radikálne proti vojenskému riešeniu. Ako členovia Bezpečnostnej rady majú možnosť vetovať každú rezolúciu.
Unáhlený Sarkozy
Európskych partnerov tiež nenadchlo Sarkozyho rozhodnutie uznať opozičné zoskupenie Líbyjská opozičná rada ako jediného legitímneho zástupcu. Viacerí to vnímajú ako unáhlené.
Včera na summite to holandský premiér Mark Rutte označil za „bláznivý krok", ktorý odporuje diplomatickej praxi, a luxemburský premiér Jean-Claude Juncker sa posťažoval, že by sa malo hovoriť o rozhodnutiach na summite, a nie deň vopred.