BRUSEL. Keď sa rieši záchrana eura, bývajú v sále na summitoch lídrov eurozóny v Bruseli samé bledé tváre. Šéf centrálnej banky Jean-Claude Trichet im totiž už dlhší čas nenosí dobré správy.
Pozor, ide Trichet
Na jednom zo summitov podľa diplomata prítomného na rokovaní Trichet lídrom oznámil, že euro padá a majú len niekoľko hodín na to, aby ho zachránili.
Tých niekoľko hodín sa predĺžilo. Je to viac než rok, odkedy lídri eurozóny začali prijímať krízové riešenia, ale koniec záchrany je v nedohľadne. Po prijatí množstva záväzkov však trhy prijímajú rozhodnutia s o niečo menšou nervozitou.
Pred piatkovým mimoriadnym summitom eurozóny v Bruseli napriek tomu náklady na pôžičky oslabených stredomorských krajín dosahovali rekordy a Španielsku agentúra Moody's deň pred summitom znížila rating.
Dohoda v princípe
Z času na rokovanie o eure lídrom v piatok ukrojil mimoriadny summit o situácii v Líbyi. Konečné rozhodnutia sa očakávajú až o dva týždne na riadnom summite.
V piatok zatiaľ dosiahli podľa prezidenta únie Hermana Van Rompuya dohodu na princípoch paktu konkurencieschopnosti. Ten navrhli Francúzi a Nemci. Podľa neho by malo byť v zákonoch štátu, že štátny deficit nemôže prekročiť tri percentá a štátny dlh 60 percent HDP.
Najviac kontroverzný v ňom bol navrhovaný jednotný daňový základ pre firmy, s ktorým Slovensko ani Írsko nesúhlasili.
Hovoriť sa malo aj o novom eurovale.
Slabé európske krajiny, najmä Grécko a Írsko, volali pred summitom o pomoc či zhovievavosť. Grécko žiadalo o "tvrdé rozhodnutia" na upokojenie trhov, Dublin sa snažil dohodnúť lepšie podmienky pre pomoc z eurovalu. Portugalsko zas prisľúbilo ďalšie šetriace opatrenia.
Stretnutí pribudlo
Summity v Bruseli z pôvodných štyroch ročne narástli vlani takmer na dvojnásobok. Tento rok to vyzerá ešte nabitejšie.
Rozhodnutia sa vlečú a politici váhajú s ich presadzovaním, pretože škrty či dotovanie nezodpovedných krajín nie sú u voličov populárne.
Iba váhanie
Napriek tomu sa im doteraz podarilo dohodnúť na pôžičke Grécku, eurovale - systéme finančných záruk pre krajiny, ktoré sa ocitnú v problémoch, v hodnote 440 miliárd eur a tom, že zavedú od roku 2013 permanentný mechanizmus, ktorý nahradí súčasný euroval.
Trhy pritom váhajú, či budú schopné krajiny, ktoré dostali pôžičky od únie, Grécko a Írsko niekedy splatiť tieto astronomické sumy a sledujú, či Portugalsko a oveľa väčšie Španielsko nepožiadajú o pomoc z eurovalu. Väčšina analytikov sa však zhoduje, že eurozóna prežije.
