ŠTRASBURG. Budúce vzťahy Európskej únie s Iránom, vrátane prípadných ďalších sankcií, by sa nemali odvíjať len od jadrového programu, ale aj od problematiky porušovania ľudských práv, ktorá je vysoko aktuálna najmä od prezidentských volieb v roku 2009. Európsky parlament vo svojom stredajšom uznesení zároveň ostro odsúdil popravu holandsko-iránskej občianky Zahry Bahrámíovej.
Poslanci v tejto súvislosti vyzvali ministrov zahraničných vecí členských štátov, aby po vzore USA uvalili sankcie na iránskych predstaviteľov, v prípade ktorých sa zistí zodpovednosť alebo spoluzodpovednosť za vážne porušovania ľudských práv, najmä po sporných prezidentských voľbách z júna 2009.
"Iránska vláda by sa mala zasadiť za zlepšenie postavenia žien a priznať im významnú úlohu, ktorú zohrávajú v spoločnosti," zhodli sa poslanci. Plénum tiež apelovalo na iránsky parlament, aby urýchlene schválil právne predpisy, ktoré postavia "krutú a neľudskú prax kameňovania mimo zákon".
Nakoľko Irán naďalej odmieta spolupracovať s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE), ďalšie sankcie sú podľa poslancov len "logickým dôsledkom". Poslanci v tejto súvislosti zdôraznili, že sankcie sú zamerané proti predstaviteľom režimu a nie voči iránskemu obyvateľstvu.
Parlament vyjadril zhrozenie nad tým, že podľa výročných správ o treste smrti v Iráne bol počet popráv v roku 2009 najvyšší za posledných 10 rokov. Irán sa tak stal krajinou s najvyšším počtom hrdelných trestov na počet obyvateľov na svete. Poslanci v tejto súvislosti vyzvali iránske orgány, aby definitívne zrušili trest smrti pre maloletých a vyhlásili všeobecné moratórium na vykonávanie popráv.
