Rozlúčková misia bola úspešná, rovnako aj posledné pristátie. Odchodom Discovery sa začína koniec raketoplánov.
MYS CANAVERAL, BRATISLAVA. Podobných pristátí zažil v predchádzajúcich rokoch 38. Kontakt so Zemou po dňoch vo vesmíre bol však včera predsa len iný.
Raketoplán Discovery sa okolo poludnia miestneho času naposledy vrátil z vesmíru. Ďalšia misia ho už nečaká. A s vlajkovou loďou amerických raketoplánov pomaly odchádza do dôchodku celý program – rozlúčkové misie v najbližších mesiacoch čakajú aj Endeavour a Atlantis.
Rok medzi hviezdami Posledná misia bola úspešná. Astronauti nainštalovali na Medzinárodnej vesmírnej stanici nový modul veľký viac ako šesťkrát štyri metre. Do vesmíru tiež priniesli prvého humanoidného robota – Robonauta 2, ktorý by v budúcnosti po úspešných testoch mal pomáhať pri obsluhe stanice.
Slávne misie Discovery Discovery dostal na obežnú dráhu aj Hubblov teleskop.
1984 – Discovery odštartoval na svoju prvú misiu ako v poradí tretí raketoplán NASA. 1988 – Dva roky po tragickej havárii raketoplánu Challenger bol prvým, ktorý vyletel do vesmíru. Nedôveru lámal aj po tragédii Columbie. 1990 – Na obežnú dráhu vyniesol Hubblov vesmírny teleskop (na snímke). 1991 – Vypustil sondu Ulysses, ktorá skúmala slnko. 1995 – Ako prvý americký raketoplán pristál na ruskej vesmírnej stanici Mir. 2000 – Pomohol pri stavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice, vyniesol jej dôležitú časť.
Discovery bol vo vyše 30 ročnej histórii programu zo všetkých šiestich amerických strojov, ktoré mohli opakovane lietať do vesmíru, výnimočný.
Nalietal najviac misií a v službe vydržal najdlhšie – 27 rokov.
Vo vesmíre strávil dohromady 365 dní. Zemeguľu obletel viac ako 5800krát a celkovo nalietal 232 miliónov kilometrov. Na porovnanie: to je akoby letel zo Zeme k slnku a zvládol by ešte polovicu cesty naspäť.
Za celý čas uskutočnil Discovery niekoľko významných letov. V roku 1990 práve tento raketoplán vyniesol do vesmíru Hubblov vesmírny teleskop, cez ktorého „oči“ astronómovia hľadajú planéty podobné našej Zemi.
Spolu s ďalšími raketoplánmi pomáhal budovať Medzinárodnú vesmírnu stanicu. Ako prvý americký raketoplán tiež pristál na ruskej stanici Mir.
Pre mnohých pracovníkov NASA boli najvýznamnejšie iné dve misie. „Najemocionálnejšie boli dve udalosti: štart a návrat misie STS26 a štart misie STS114,“ povedal pre Space.com Bill Roberts dlhoročný manažér raketoplánu.
V oboch prípadoch išiel Discovery do vesmíru ako prvý po havárii raketoplánu Challenger v roku 1986 a Columbie v roku 2003. Vlajková loď tak musela opäť získavať dôveru ľudí vesmírnemu programu.
Skončí v múzeu Discovery nakoniec pravdepodobne skončí v múzeu. „Zostávajú vo mne zmiešané pocity,“ povedal v rozhovore pre portál Space.com Mike Coats, pilot prvej misie raketoplánu, ešte v roku 1984.
„V mojom veku už vidím v múzeách veľa lietadiel, na ktorých som pred 40 rokmi lietal. Ale uvidieť tam raketoplán, v ktorom som letel, bude skutočne ťažké,“ povedal pre Space.com Coats.
