NEW YORK, BRATISLAVA. Zakladateľ Microsoftu Bill Gates by mohol byť najbohatším mužom sveta. Vďaka štedrým príspevkom na charitu však ostáva rovnako ako vlani na druhom mieste.
Na čele rebríčka najbohatších ľudí sveta, ktorý zostavuje magazín Forbes, sa mal po roku opäť ocitnúť mexický telekomunikačný magnát Carlos Slim. Rebríček zverejnia v stredu v noci, prvá trojka však bola známa dopredu.
Klasická elitná trojka Nemení sa totiž už roky. Za Slimom, ktorého majetok sa odhaduje na 60 miliárd dolárov, skončil Gates so 49 miliardami a Warren Buffet so 47 miliardami dolárov.
Najbohatší 1. Carlos Slim: mexický telekomunikačný magnát, približne 60 miliárd dolárov. 2. Bill Gates: zakladateľ Microsoftu, 49 miliárd. 3. Warren Buffet: investor, 47 miliárd.
Odborníci odhadujú, že keby Gates nevenoval takmer tretinu svojho majetku charite, mohol by mať v týchto dňoch až 88 miliárd dolárov. Súboj o najbohatšieho človeka by tak s prehľadom vyhral.
Gates venoval nadácii, ktorú založil so svojou manželkou, už 28 miliárd dolárov. Podporuje najmä zdravotnícky výskum a školstvo.
Aj Buffet sľúbil, že väčšinu svojho majetku odovzdá nadácii Gatesovcov. Spolu sa snažia presvedčiť ostatných miliardárov, aby sa takisto venovali charite.
„Niet pochýb o tom, že tento príklad ovplyvní správanie iných ľudí. Skôr či neskôr začnú dávať aj väčšie sumy,“ povedal pre Daily Mail Glen MacDonald z Fóra pre bohatstvo a darovanie.
Slim výzve odoláva Slima, ktorý zbohatol na mexickom telekomunikačnom trhu, to zatiaľ neovplyvnilo. Charite síce venoval niekoľko miliárd, ale väčšej časti majetku sa vzdať odmieta, odmietol aj výzvu Gatesa a Buffeta.
Slim hovorí, že podnikateľ by mal tvoriť pracovné miesta a bohatstvo investíciami a nie tým, že „sa bude správať ako Santa Claus“.
Byť bohatým je ťažké
Výskum ukázal, že skôr či neskôr si väčšina miliardárov cestu k charite nájde.
NEW YORK, BRATISLAVA. Závidíte milionárom ich pohodlný život bez strachu o finančné zabezpečenie? „Ich bohatstvo nie je vždy hodné závisti, a už vôbec nie obetí, ktoré pre jeho získanie museli urobiť,“ povedal pre mesačník Atlantic Bob Kenny z Boston College.
Ten robil výskum v 165 amerických domácnostiach, z ktorých 120 malo majetok najmenej 25 miliónov dolárov. Zistil, že ich život nie je taký bezproblémový, ako sa na prvý pohľad zdá.
Ako príklad štúdia spomína situáciu, keď sa obyčajný človek za niečo odmení a dopraje si napríklad pobyt v kúpeľoch. Pre milionára je to bežná vec a neprináša mu to pocit uspokojenia. „Stály luxus nie je vôbec luxusom,“ píše sa v štúdii Radosti a trápenie s bohatstvom.
Milionári si len ťažko hľadajú prácu. Na jednej strane ich k tomu nenútia existenčné otázky, no aj keby chceli, väčšinou ich neprijme kolektív. „Ťažko dosiahnem, aby ma chápali, brali ako kolegyňu a nie ako darkyňu,“ napísala žena, ktorá chcela pracovať vo svojej charitatívnej organizácii.
Práve charita je kľúčovou otázkou v štúdii, ktorú financovala nadácia Billa Gatesa. Výsledky nedopadli zle. Väčšina Američanov skôr či neskôr objaví prínos filantropie. Bežná milionárska domácnosť dá na charitu 11 miliónov dolárov.
Matúš Krčmárik
