Nejde zďaleka o prvý pokus obnoviť sochy Budhu, ktoré stáli celé stáročia v afganskej horskej oblasti Bamiján, kým ich pred desiatimi rokmi fundamentalisti z Talibanu nevyhodili do povetria.
Unikátnu historickú pamiatku chceli k životu prebudiť Japonci, Kórejčania i Švajčiari. Zatiaľ sú však stále v pieskových skalách len obrysy kedysi najväčších sôch Budhu na svete.
Nadšenec z Mníchova Špecialisti z Technickej univerzity v Mníchove od roku 2007 skúmajú to, čo z Budhu Vairóčana a Budhu Šákjamuniho po „útoku“ hnutia Taliban zostalo.
Tesne pred desiatym výročím ich likvidácie vystúpil na medzinárodnej vedeckej konferencii venovanej budúcnosti zachovaných trosiek nemecký profesor Erwin Emmerling. Sochami je podľa svojich spolupracovníkov doslova posadnutý.
Pod záštitou UNESCO sa snaží prísť na spôsob, ako aspoň tu menšiu z nich - merala zhruba 38 metrov - znovu zostaviť.
Emmerling bol počas posledných štyroch rokov v Bamijáne pätnásťkrát. A teraz svetu slávnostne oznámil, že našiel spôsob, ako pamiatku zrekonštruovať.
Vzácne sochy
z Bamijánu
Dve sochy stojacich Budhov sa nachádzali v Bamijánskom údolí v Afganistane. Oblasť ležala na hodvábnej ceste, v okolitých jaskyniach žili budhistickí mnísi. Sochy vytesali v pieskovcovom masíve v šiestom storočí.Sú vytvorené pod vplyvom budhistického a gréckeho štýlu. Väčšia merala 55 metrov, menšia 38. Od seba boli vzdialené 800 metrov. Sochy zničilo radikálne hnutie Taliban v roku 2001.
Talibanskí vojaci museli sochy bombardovať z diel dvadsať dní. Dielo skazy dokonali v marci v roku 2001, keď sa im podarilo pieskovcové skvosty rozdrobiť, keď ich obložili tonami výbušnín.
Argumentovali tým, že islam zakazuje modly a vyobrazovanie živých bytostí. Ani prosby a rady predstaviteľov moslimského duchovenstva z niekoľkých štátov vrátane hlavného egyptského Muftího či vtedajšieho vládcu Afganistanu ich nezastavili.
Tieň Budhu Z najväčšej sochy Budhu na svete, vysokej vyše 54 metrov, nezostalo nič, okrem tieňa, ktorý dodnes vidieť z určitej vzdialenosti a určitého uhla, akoby to bol duch pôvodnej postavy. Z menšieho zostali fragmenty. Ale pod oboma skalnými výklenkami vznikli hromady pieskovcových úlomkov, väčšina z nich vo veľkosti kačacieho vajca, ale viacero i s hmotnosťou niekoľkých ton.
Keď sa po páde talibov na jeseň v roku 2001 vydali do Bamijánu prví zahraniční vojaci, humanitárni pracovníci a novinári, len málokto z nich odolal - odnášali si maličké fragmenty histórie na pamiatku. Až o niekoľko rokov neskôr bolo okolie sôch ohradené a afganská vláda nechala zvyšky pod výklenkami uložiť do neďalekého skladu.
Napriek tomu, že časť úlomkov je nenávratne stratená, nemecký profesor verí, že menšieho obrieho Budhu znovu zloží. Konzervovanie fragmentov by si vyžadovalo stavbu malej továrne v Bamijáne, prípadne prepravu niektorých z 1400 skalných blokov s hmotnosťou až dvoch ton do Nemecka,“ vyhlásil vedec.
V roku 2003, dva roky po zničení. FOTO - TASR/AP
Farebné sochy Vďaka použitiu hmotnostného spektrometra zistil, že menší Budha bol pôvodne pestrofarebný - červeno-modro-biely, a bol dokončený až okolo roku 595, nebolo to v 3. storočí. Vznikal teda o niekoľko stoviek rokov neskôr, než sa dosiaľ predpokladalo. Veľký Budha je dokonca ešte mladší.
Ďalšia záhada bamijánskeho údolia na odhalenie ešte čaká.
Takzvaný ležiaci Budha je pravdepodobne najväčšou sochou, akú kedy ľudstvo stvorilo. Mala by byť dlhá až 300 metrov. Hľadá ju ďalší „posadnutý“ vedec - profesor štrasburskej univerzity Zémaryalai Tvrzi, prezident Asociácie na ochranu afganských pamiatok.
Hlavne pre míny mu to však ide pomaly. Ale o tom, že niekde neďaleko stojacich Budhov „leží“, nepochybuje. Všetky ich totiž veľmi presne v 7. storočí opísal známy čínsky mních Suan-cang.
Autor: Agentúra Epicentrum
