Povstalci márne sledujú nebo. Vytvoriť bezletovú zónu, ktorá by ich chránila, sa zatiaľ nikto zvonku nechystá.
Vojna v Líbyi sa začína vo všetkej svojej drsnosti práve tu, na križovatke ciest v púšti, 200 kilometrov juhozápadne od Bengází.
Civilisti tu nie sú, obchody sú zavreté. Aj lekáreň je zadebnená. Len veľká rafinéria neďaleko funguje, hoci len minimálne. Ropné zariadenie však z Bregy robí strategicky dôležité miesto a nebezpečný bod. Keby vybuchla, napríklad po zásahu padnutých bômb, Brega by ľahla popolom.
Všade chodia len ozbrojenci, ktorí každú chvíľu cvične, či len tak z bojovej nabudenosti, strieľajú do vzduchu. Niektorí vykladajú zo škatule tankové granáty, jeden si skúša nové baganče. Sú o poznanie nervóznejší ako tí, s ktorými možno hovoriť v Bengází alebo inde v oslobodenej Líbyi. Nákladiaky a džípy s ťažkými protileteckými guľometmi na korbách trúbením zdravia prechádzajúce automobily, v ktorých sa vezú dobrovoľníci z celej východnej Líbye. Mieru do boja. Heslo znie: na západ! Teda tam, odkiaľ podniká svoje boje nenávidený Muammar Kaddáfí.
Plukovník Samír Situácia v Líbyi opozícia tvrdí, že v sobotu ovládla ropný terminál Rás Lanúf, stále má vraj pod kontrolou územie od Adžebádíje po egyptskú hranicu vrátane miest Bengází a Tobruk, bojuje sa o mesto Misuráta, 150 kilometrov od Tripolisu, opozičná národná rada v Bengází sa vyhlásila za jediného zákonného zástupcu krajiny.
Dvojprúdová cesta vedúca pozdĺž pobrežia je skutočne tepnou tejto veľkej krajiny ležiacej na ropných ložiskách. Kto ovládne tento ťah, na ktorom sa často tvoria piesočnaté záveje, ten má Líbyu pod kontrolou. Odtiaľ na juh je len nesmierna saharská púšť, z ktorej je niekedy možné vidieť stáda tiav.
Pred tankom, ktorý práve štartuje svoje hlučné motory, stojí plukovník Muhammad Samír. Je veliteľom tunajšej tankovej posádky. „Dnes popoludní zamierime na západ, chceme doraziť do Uváji,“ hovorí tichším hlasom postarší muž, ktorý celý život strávil v líbyjskej armáde. „Na moment, kedy zvrhneme Kaddáfího, som čakal 40 rokov,“ objaví sa mu úsmev na zjavne dosť nevyspatej tvári.
Uvája je tesne pred Syrtou, baštou Kaddáfího odporcov na tisíc kilometrov dlhej ceste do Tripolisu. Okolo Uváje a Rás Lanúfu, ktorý je o trochu bližšie, teraz prebiehajú veľké boje. Včera ráno tam povstalci zostrelili jedno kaddáfiovské lietadlo.
Chcú bezletovú zónu Okolo stále prechádzajú sanitky do nemocníc na východe. „Viete, najviac nás ohrozuje útok zo vzduchu,“ povzdychne si plukovník. Lenže prekaziť Kaddáfímu nálety by mohlo len vytvorenie bezletovej zóny nejakou mocnosťou zvonku, napríklad Spojenými štátmi. Tie sa však k tomu nemajú, obávajú sa protileteckej kanonády kaddáfiovských síl, ktoré by mohli niektoré americké lietadlo zostreliť. Preto tu kdekto upiera zrak k tej časti neba, kam začína pomaly zapadať horúce slnko. Nevidno nič, len pár mrakov.
Kto ešte bojuje za Kaddáfího, nevie ani on sám
Líbyjskú armádu oslabili sankcie a dezercie vojakov po vypuknutí revolúcie.
TRIPOLIS, BRATISLAVA. Aká silná je líbyjská armáda, dnes dokáže s istotou predpovedať málokto. Údaje sa líšia podľa toho, či ide o oficiálne údaje režimu Muammara Kaddáfího, alebo o odhady západných tajných služieb. Nie je známy ani počet vojakov, ktorí hlavne na východe krajiny od začiatku revolúcie prebehli na stranu povstalcov.
Najvýkonnejšie zložky armády zostali v rukách Kaddáfího, pretože nie sú zaradené do štandardnej armádnej štruktúry a velia im členovia Kaddáfího klanu.
Líbyjská armáda má teoreticky k dispozícii 100-tisíc vojakov, reálny odhad je 12 tisíc lojálnych vojakov. Ďalej má 2200 tankov, 374 lietadiel a dve hliadkové ponorky. Časť výzbroje sa od začiatku nepokojov dostala do rúk povstalcov, veľká časť zbraní je zrejme nepoužiteľná. Podpísali sa pod to sankcie západného sveta v minulých rokoch.
Podľa odhadov odborníkov nie sú najvýkonnejšie lietadlá schopné letu, Kaddáfí prišiel od začiatku bojov o štyri stroje. Kaddáfího protivzdušná obrana je vraj v horšom stave, ako bola obrana irackého prezidenta Saddáma Husajna pred americkou inváziou v roku 2003.
Líbya údajne zničila všetky zásoby chemickej munície v roku 2004, aby tak zlepšila vzťahy so Západom. Zriekla sa aj jadrového programu. Odborníci však predpokladajú, že Líbya má stále k dispozícii asi 9,5 tony smrtiaceho yperitu v tajnom púštnom sklade.
(mim, čtk)
Autor: Teodor Marjanovič, Brega, MF Dnes
