Títo nútene nasadení v podstatnej miere udržiavali nacistickú vojnovú mašinériu. Väčšina z nich nebola dodnes odškodnená. Tí, ktorí prežili, sa viac ako pol storočia po konci vojny dočkajú aspoň finančného zadosťučinenia.
Prinášame chronológiu tohto procesu, ktorý sa začal podaním prvej hromadnej žaloby v roku 1998:
- Marec 1998 - Americký právnik zažaloval automobilku Ford za zamestnanie nútene nasadených vo svojej prevádzke v Kolíne nad Rýnom. Nasledujú hromadné žaloby na nemecké priemyselné koncerny, poisťovne a banky.
- Jún 1998 - Pred septembrovými parlamentnými voľbami vyhlasuje sociálnodemokratický kandidát na kancelára Gerhard Schröder, že v prípade zmeny moci ním vedená vláda zriadi fond na odškodnenie.
- Február 1999 - Nemecká vláda a priemyselné podniky začali vo Washingtone rokovať s americkou vládou, Svetovým židovským kongresom (WJC) a zástupcami ďalších organizácií o založení tohto fondu.
- Február 1999 - Nový nemecký kancelár Gerhard Schröder a šéfovia 12 veľkých nemeckých firiem sa dohodli na vytvorení nadačného fondu, v ktorom sa budú sústreďovať peniaze na odškodnenie nútene nasadených.
- Máj 1999 - Na rokovaniach Berlína a Washingtonu so zástupcami obetí ide o dve otázky: Kto má nárok na odškodnenie a ako zaručiť nemeckým firmám, že po zaplatení sumy sa nemusia obávať ďalších žalôb.
- Október 1999 - Nemecká strana navrhla založenie nadácie. Predstavy o sume na odškodnenie sa ešte veľmi odlišujú.
- 17. decembra 1999 - Dosiahla sa prvá principiálna dohoda: Nemecké firmy a nemecký štát vložia do fondu na odškodnenie po päť miliárd mariek. USA signalizujú, že sú ochotné zaručiť právnu istotu pre nemecké firmy.
- 23. marca 2000 - Dosiahla sa dohoda v spore o rozdelenie desiatich miliárd mariek.
- 12. júna 2000 - USA sú ochotné vyhlásiť, že hromadné žaloby na nemecké firmy nie sú v záujme Washingtonu.
- 6. júla 2000 - Nemecký Spolkový snem schválil veľkou väčšinou hlasov zákon o odškodnení. Spolková rada tak urobila 14. júla.
- 17. júla 2000 - USA a Nemecko podpísali medzivládnu dohodu, ktorá chráni nemecké firmy pred ďalšími súdnymi procesmi v USA.
- 2. augusta 2000 - Nemecký prezident Johannes Rau podpísal zákon o odškodnení. Zákon nadobudol účinnosť 12. augusta.
- 13. novembra 2000 - Americký súd zamietol 46 hromadných žalôb na nemecké priemyselné podniky. V decembri boli zamietnuté aj žaloby podané na nemecké poisťovne.
- 7. marca 2001 - Newyorská federálna sudkyňa Shirley Kramová odmietla zamietnuť hromadné žaloby proti nemeckým bankám. Svoje rozhodnutie zdôvodnila chýbajúcimi peniazmi zo strany nemeckého priemyslu. Kramová zaujala rovnaký postoj aj druhý raz.
- 13. marca 2001 - Nemecký priemysel garantoval svoj päťmiliardový podiel na odškodnení. K tomuto termínu prisľúbilo asi 6000 firiem vyplatiť 3,6 miliardy mariek.
- 10. mája 2001 - Sudkyňa Kramová zamietla najprv s podmienkami a nakoniec bez nich hromadné žaloby na nemecké banky.
- 21. mája 2001 - Americký súd zamietol poslednú hromadnú žalobu.
- 22. mája 2001 - Nemecké firmy konštatovali, že z ich strany je zaručená právna istota pred ďalšími hromadnými žalobami.
- 30. mája 2001 - Spolkový snem oficiálne zaručil právnu istotu pre nemecké firmy, čím sa odstránila posledná prekážka na ceste k vyplácaniu odškodného niekdajším obetiam nútených prác v ére nacizmu.
