Sú na úteku už viac ako týždeň. Niekde v štáte Illinois. Skrývajú sa v hoteloch i u známych. Striedajú miesta nocľahov. Občas sú všetci spolu, občas každý sám. V ich domovskom štáte Wisconsin po nich pátra polícia. Stačilo by nájsť jediného a všetci by prehrali.
Nie sú to zločinci. Nikoho neolúpili. Nepatria k podsvetiu.
Jon Erpenbach (50) to v prvom momente možno nemyslel až tak vážne. Prišiel s nápadom, že ak demokratickí senátori nepôjdu hlasovať, republikáni i napriek väčšine nebudú uznášaniaschopní.
O niekoľko hodín už všetci prekračovali hranice a mizli z dohľadu politických oponentov i polície. Tá by ich v domovskom štáte mohla nájsť a vrátiť do práce.
Chris Larson si so sebou vzal len zubnú pastu a tričko na prezlečenie. „Nečakal som, že to bude trvať tak dho,“ povedal po týždni života v utajení. Aj napriek tomu, že im chýbajú rodiny, deti a čistá spodná bielizeň, chcú vydržať. Až kým guvernér Scott Walker v snahe ušetriť neustúpi.
Ten odoláva. Najprv siahol neposlušným senátorom na platy – dostanú ich, ak si šeky osobne vyzdvihnú v úrade. Teraz sa vyhráža, že škrty, ktoré znemožnia nehlasovaním, docieli prepúšťaním štátnych zamestnancov.
Je to hra o čas a pevné nervy. Utečenci musia držať spolu. Stačí, ak jeden vystúpi zo skrýše, naháňačka sa skončí. Republikánom chýba k uznášaniaschopnosti iba hlas.
Autor: Washington
