MOSKVA, PRAHA. Michail Sergejevič Gorbačov sa dočkal pri príležitosti dnešných osemdesiatin oveľa väčších pôct zo zahraničia než od ľudí, ktorí vďaka nemu už nežijú v komunistickom totalitnom impériu.
Lenže práve to mu väčšina Rusov najviac zazlieva.
Tragédia či dobrá vec
To, čo Rusi a vlastne väčšina obyvateľov bývalého Sovietskeho zväzu považuje za najtragickejšiu chybu bývalého komunistického vodcu Michaila Gorbačova, to svet vníma ako jeho najvýznamnejší prínos k svetovému mieru a slobode. Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Aj ruský premiér Vladimir Putin to označuje za „najväčšiu geopolitickú tragédiu minulého storočia“.
Otec perestrojky a glasnosti je právom považovaný za strojcu veľkého uvoľnenia v totalitnom Sovietskom zväze v 80. rokoch.
Vo funkcii generálneho tajomníka Komunistickej strany ZSSR ukončil okupáciu Afganistanu, neskôr ako prezident veľmoci zabránil občianskej vojne vo svojej krajine, keď 25. decembra 1991 podal demisiu a umožnil ukončenie existencie ZSSR a otvoril tak cestu k vytváraniu nových, slobodných štátov.
Sacharov, vráťte sa
Na jeden z jeho prvých hrdinských činov si však dnes už spomenie málokto. Stalo sa to 16. decembra 1986.
Michail Sergejevič vtedy zatelefonoval akademikovi Andrejovi Sacharovovi do Gorkého, kde bol vo vyhnanstve.
„Vráťte sa domov, do Moskvy, do svojho bytu, do svojej práce,“ oslobodil politického väzňa jedinou vetou generálny tajomník komunistickej strany.
Potom sa z posledného sovietskeho vodcu a vynálezcu prvej sovietskej vodíkovej bomby stali priatelia.
Stvoril ho systém
Nositeľ Nobelovej ceny za mier z roku 1990 Gorbačov sám seba nevyhlasuje za bojovníka za slobodu a revolucionára. „Som produkt systému - od 10. triedy v strane,“ hovorí.
Nutnosť zmien začal chápať až v zrelej dospelosti, postupne, ale nezvratne. Dnes je z vývoja vo svojej vlasti rozpačitý.
V poslednom čase kritizuje predovšetkým premiéra Vladimira Putina, ktorého spočiatku veľmi podporoval.
Zato chváli demokratickú opozíciu. Keď nedávno prepustili opozičného lídra Borisa Nemcova z väzenia, Gorbačov mu zavolal a povedal: „Si chlapík, všetko, čo hovoríš, podporujem.“
Je spolumajiteľom nezávislých novín Novaja gazeta, ktoré ostro kritizujú súčasný režim. Pracovala pre ne aj zavraždená ruská novinárka Anna Politkovská.
S Putinom si nerozumie
S Putinom sa v posledných rokoch už nestýka - ale poskytuje rozhovory, v ktorých ho vyzýva, aby pustil na slobodu exprezidenta ropnej firmy Jukos Michaila Chodorkovského a aby opäť zaviedol demokratické voľby gubernátorov.
Nežije však len politikou. Vystupoval v reklamách, zahral si sám seba vo filme. Všetko v zahraničí. V Rusku oňho nie je záujem.
Nie je to človek bez chýb - urobil ich v čase svojej kariéry mnoho. Ale symbolom krachu komunizmu v celej Európe sa stal zaslúžene, a to na jeden život stačí.
Podľa sociológov to raz pochopia aj Rusi. Ak v roku 2001 jeho osoba budila odpor u 40 percent obyvateľov Ruskej federácie, dnes je takých ľudí o desať percent menej.
Pribúda však tých, ktorým je Gorbačov ľahostajný. Rusi, ktorí patrične ocenia, že Gorbačov Rusko aspoň priblížil k slobodným krajinám, sa musia ešte narodiť.
Vítali sme ho ako superstar
V Bratislave vítali generálneho tajomníka v roku 1987 davy, no nič tu nepovedal.
BRATISLAVA. Takú nadšenú atmosféru, aká bola v Bratislave v roku 1987 pri príchode Michaila Gorbačova do Bratislavy, dnes zažívajú deti pri superstar.
Veľký dav sa dal vidieť aj na 1. mája, lenže Sviatok práce sme oslavovali s červenými mávadlami povinne. Dav čakajúci na Gorbačova taký strojený nebol. Zdalo sa, že Rusa s červeným fľakom na hlave víta celé mesto. Popri vládcoch ako Gustáv Husák a Vasiľ Biľak budil „Gorbi“ dojem, že niečo zmení a nie je hlúpy.
Špalier ľudí sa ťahal po trase, ktorou delegácia mierila od letiska. Školy mali voľno a podobne to bolo aj vo fabrikách. Na Šancovej ulici, vtedy Malinovského, bol tlak masy obrovský. Policajti s tým nemali skúsenosť, ľudia sa tlačili na cestu, voľný zostal len jeden pruh. Kolóna limuzín sa davom ťažko predierala.
A potom sa to stalo. Kúsok odo mňa, neďaleko tržnice som počul čudný zvuk práve vo chvíli, keď som mal mávať Gorbačovovi. Pretlačil som sa cez zovretý zhluk ľudí a hneď aj oľutoval. Na zemi ležal chudý chlap, tvár mal zdeformovanú, krvavú, pod ním červená kaluž. Vraj sa natlačil na auto a jeho tvár zachytil maják.
Na ďalší deň mi kamaráti hovorili, že zomrel. Boli to len neoverené reči.
Spis Štátnej bezpečnosti o bezpečnostných opatreniach počas návštevy zničili už 9. marca 1989, povedal pred tromi rokmi SME Miroslav Lehký z Ústavu pamäti národa. A s ním zmizla aj informácia o nehode.
Návšteva sklamala tých, čo čakali zmenu. Otec perestrojky nechal Husáka a jeho suitu vládnuť, vraj je u nás všetko v poriadku.
Marek Chorvatovič
