Ománčania chcú prácu a politické reformy. Môže to ešte viac znervózniť trhy s ropou.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
MASKAT, TEL AVIV. Ďalšou arabskou krajinou, kde sa nespokojnosť s režimom prejavuje už aj v uliciach, je Omán.
Zrážky medzi demonštrantmi, ktorí žiadajú väčší podiel občanov na moci v štáte, a políciou už majú prvé obete. Podľa svetových agentúr ich je šesť, vláda hovorí o jednej či dvoch obetiach.
Vládnuca rodina sa odpor snaží tlmiť sľubmi o dialógu a 40-percentným zvýšením minimálnej mzdy.
OMÁN Má 2,9 milióna obyvateľov. Denne vyvezie 820-tisíc barelov ropy.
Omán je strategicky dôležitá krajina, pretože spolu s inými dozerá na Hormuzskú úžinu, cez ktorú sa prepravuje 40 percent dennej svetovej produkcie ropy.
Akákoľvek turbulencia v Ománe len znervózni už aj tak hysterické trhy s ropou.
Demonštrantom sa včera podarilo zablokovať hlavnú cestu k prístavu a rafinérii v meste Suhár.
Obyvatelia Ománu zatiaľ nepožadujú odchod rodiny sultána Kábus bin Saída, ktorý krajine vládne 40 rokov, ale aj protesty v Bahrajne sa začínali najprv volaním po demokratickej reforme a teraz sú o tom, že sultán by mal odísť.
Pohyby v malých štátoch v okolí Perzského zálivu znepokojujú Saudskú Arábiu, s ktorou majú dobré vzťahy. Saudskí princovia už len čakajú, kedy sa niečo podobné spustí aj u nich. To by už malo nedozerné dôsledky. Geopolitické aj ekonomické.
Vedia to aj vo Washingtone a režimy v oblasti tlačia do zmien a dialógu s občanmi a opozíciou.
