TRIPOLIS, BRATISLAVA. Líbyjský vodca Muammar Kaddáfí by sa mohol stať druhou hlavou štátu, po ktorej pôjde Medzinárodný trestný súd. Ten by mal preveriť jeho zásah proti demonštrantom.
Zhodli sa na tom členovia Bezpečnostnej rady OSN. Najprv bola proti Čína, mierne obavy vraj mali aj iné krajiny, ktoré by sa raz tiež mohli stať terčom podobného vyšetrovania, no nakoniec prijali rezolúciu jednomyseľne.
Nevraždi, odkázal Blair
Sú v nej aj sankcie pre líbyjský režim – Kaddáfímu a jeho spojencom zmrazili kontá v zahraničí a zaviedli embargo na obchod so zbraňami.
Západné krajiny už z Líbye evakuovali väčšinu svojich občanov, ich predstavitelia si tak dovolili aj tvrdšie slová.
Otvorene vyzývajú Kaddáfího na odstúpenie, cez víkend mu zatelefonoval aj britský expremiér Tony Blair.
Muž, ktorý Kaddáfímu pred siedmimi rokmi podal „ruku priateľstva“, ho teraz vyzval, aby prestal zabíjať protestujúcich a varoval pred občianskou vojnou.
Oficiálny britský postoj je tvrdší, krajina už neuznáva diplomatickú imunitu Kaddáfího a jeho syna. „Takže je jasné, koho považujeme za hlavu štátu,“ povedal pre BBC šéf diplomacie William Hague.
Kaddáfí stratil aj podporu Talianska, na ktoré sa v posledných rokoch mohol spoľahnúť. Rím dočasne vypovedal dohodu o priateľstve z roku 2008. Neexistuje legitímny partner na druhej strane, odkázali Kaddáfímu Taliani.
V samotnom boji o moc v Líbyi však sankcie zrejme nič nezmenia. Kaddáfí už vzdal snahu o dobré renomé, keď dal bombardovať vlastných ľudí a priviezol proti nim zabijakov zo zahraničia.
Skúša aj opačnú taktiku. Ľuďom sľúbil, že každý dostane v prepočte takmer 300 eur. Má ísť o „začiatok prerozdelenia ropného bohatstva medzi Líbyjčanov“.
Občianska vojna
Ulice tým však nevyprázdnil. Naopak, odporcovia režimu kontrolujú čoraz väčšie územie. V nedeľu ovládli aj mesto Zavíja, ktoré sa nachádza 50 kilometrov od Tripolisu.
Proti armáde nestoja len demonštranti, ale aj ozbrojení vojaci, ktorí vypovedali poslušnosť režimu. Sú dobre ozbrojení, začína sa preto hovoriť o občianskej vojne. Podľa odhadu OSN zomrelo počas desiatich dní protestov vyše tisíc ľudí.
Opozícia vytvorila vlastnú vládu
O podporu Západu sa uchádza človek, ktorý sedel v Kaddáfího vláde. Sľubuje, že Líbyu privedie k voľbám.
TRIPOLIS, BRATISLAVA. Kritizoval síce niektoré prípady porušovania ľudských práv, no to mu nebránilo byť pevnou súčasťou líbyjského režimu.
Mustafa Abdal Džalíl pred týždňom z pozície ministra spravodlivosti odstúpil, teraz sa snaží presvedčiť svet, aby uznal dočasnú vládu pod jeho vedením. Sľubuje, že vládnuť bude len do predčasných volieb.
To by mohlo Západu vyhovovať. Mnohí sa totiž obávajú, že po Kaddáfím preberú moc islamskí radikáli, ktorí by mohli vyťažiť aj z kmeňových sporov v krajine.
„Chceme jednu krajinu. Žiadny islamský emirát, žiadna alKáida,“ vyhlásil Džalíl v rozhovore pre televíziu al-Džazíra.
Vláda by mala sídliť v druhom najväčšom meste krajiny Benghází, kým „Tripolis nebude oslobodený“, povedal Džalíl.
Jeho kabinet už podporil napríklad líbyjský veľvyslanec vo Washingtone Alí Audžálí, ktorý vypovedal Kaddáfímu poslušnosť. „Je to veľmi čestný muž,“ povedal o Džalílovi.
Odborníci hovoria, že súčasnú opozíciu, podobne ako v iných prípadoch dlhoročných diktatúr, spája len odpor voči Kaddáfímu. „Hnutie je veľmi pestré, sú v ňom sekulárne, nacionalistické, monarchistické ale aj islamistické prvky,“ povedal pre New York Times orientalista Arshin Adib-Moghaddam.
Tvrdí, že žiadna skupina nemá jasnú prevahu. Nakoniec však prevládne zmes nacionalizmu a islamizmu.
Somálsky scenár, kde je už dvadsať rokov anarchia, by sa opakovať nemal. Líbya má totiž ropu a západné mocnosti si preto postrážia, aby bol v krajine pokoj, píše vo svojej analýze New York Times.
Matúš Krčmárik
