Je lepšie užiť si viac svetla večer alebo ráno? V Británii sa o tejto otázke opäť spustila diskusia, ktorú médiá nazývajú „jednou z najdlhšie pretriasaných v britskej politike." Na jej konci sa môže stať, že po prílete z Bratislavy do Londýna si už nebudete musieť posúvať hodinky o hodinu dozadu.
Britské ministerstvo turizmu navrhuje, aby krajina prešla na tú istú časovú zónu ako väčšina Európy vrátane Slovenska. V parlamente je tiež návrh, ktorý má analyzovať vplyvy takéhoto kroku.
Pomôže turizmu
Ak by Briti naozaj mali taký čas ako väčšina Európy, znamenalo by to pre ľudí viac svetla večer a menej ráno. Ministerstvo tvrdí, že to naštartuje turizmus – cudzinci si budú užívať dlhšie večerné prechádzky v anglických parkoch, ľudia budú môcť do neskoršej hodiny hrať tenis či kriket.
V Manchestri v strednom Anglicku by napríklad slnko v júli zapadalo až o pol jedenástej večer.
Zástancovia posunu hovoria, že by to vytvorilo nových asi 70-tisíc pracovných miest v turizme a prinieslo zhruba tri miliardy libier. Takisto sú nadšení environmentalisti – menej svietenia lampami ušetrí 450-tisíc ton skleníkových plynov ročne (menej ako jedno promile celkového množstva, ktoré vypustí krajina).
Navyše viac svetla večer by podľa výskumu ministerstva dopravy zachránilo 80 životov ľudí, čo zahynú pri dopravných nehodách.
Z toho pohľadu vyzerá návrh rozumne. Povedzte to však Škótom. Práve severnej časti kráľovstva by sa najviac dotkol opačný extrém – neskorý zimný východ slnka. V Edinburghu by v decembri nastal úsvit o tri štvrte na desať dopoludnia, severnejšie ešte neskôr.
Deti by tak dlhšie chodili do školy po tme, ranná doprava by bola tiež nebezpečnejšia. Sťažujú sa aj farmári – poľnohospodárske práce či ranné kŕmenie dobytka by museli robiť po tme.
Návrhov urobiť niečo s časom v Británii bolo už niekoľko. Cez druhú svetovú vojnu krajina prešla nakrátko na berlínsky čas. V roku 1968 na skúšku rozšírili letný čas na celý rok. Po troch rokoch s nejednoznačnými výsledkami ho v parlamente zamietli.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
Pásmo bude iba jedno
Je tiež možné, že by sa posunul letný čas, ktorý v Británii zaviedli v roku 1917, o dve hodiny a zimný by zostal tak, ako je. To by mohlo upokojiť sťažnosti o tmavých zimných ránach.
Britský premiér David Cameron zatiaľ uistil národ iba o dvoch veciach. Časové pásmo bude pre celú krajinu len jedno. A akékoľvek zmeny musia mať širokú podporu ľudí.
Deň sa začína v Greenwichi
Nultý poludník priradili Londýnu v 19. storočí.Čas na ňom je odvtedy svetovým štandardom.
BRATISLAVA. Ešte pred pár storočiami to bolo prakticky jedno. Cesty sa počítali na týždne, nie na hodiny, každý mal teda svoj vlastný čas.
Nielen každá krajina, ale aj každý kraj či mesto.A potom prišiel rozvoj železničnej dopravy, pri ktorej zrazu na hodinách záležalo. Svet sa musel zjednotiť.
Stalo sa tak v roku 1884 na konferencii vo Washingtone, kde odborníci odhlasovali, že nultý poludník bude prechádzať cez londýnsky Greenwich a spolu s tým stanovili aj štandardný greenwichský čas.
Britom táto česť prischla najmä preto, že boli námornou superveľmocou a jej greenwichský poludník už dlhšie používali aj iné národy. Paríž, Washington či Berlín tak vyšli naprázdno.
Miestny „solárny“ čas na nultom poludníku sa tak stal štandardom, od ktorého sa počítajú všetky ostatné časové pásma na svete.
Povinnou turistickou zastávkou v Londýne sa stal nultý poludník v Greenwichi, kde môžete stáť jednou nohou na východnej a druhou na západnej pologuli. Nezmenili to ani presné merania GPS, ktoré poludník posúvajú asi o sto metrov ďalej.
(mak)
Čínska hranica umožňuje ľuďom cestovať v čase
O časovom pásme nemusí rozhodovať len geografia. Niekedy je za ním politické rozhodnutie.
BRATISLAVA. Len jedna hranica, imaginárna čiara, po prekročení ktorej si môžete posunúť hodinky o tri a pol hodiny dopredu. Tak to vyzerá na afgansko-čínskom pohraničí.
Ide len o jednu z ukážok, že aj keď by časové pásma mali byť pravidelné a určené podľa zemepisnej dĺžky, často, napríklad v spomínanom Afganistane či v Indii, sa pásma odlišujú o pol hodiny. A niekedy je politika dôležitejšia ako geografia.
Jedna Čína, jeden čas
V prípade veľkého rozdielu na afgansko-čínskej hranici je anomáliou Čína. Tá si totiž starostlivo buduje dojem jednoliatosti, a preto v Pekingu trvajú na tom, že jednotná krajina musí mať aj jednotný čas. Samozrejme, pekinský.
Komunistickú vládu nepresvedčil ani argument, že krajina prechádza cez päť „logických" časových pásiem.
Severne od čínskeho územia „ubehnú" štyri časové pásma. Rusko je totiž opačným extrémom. Najväčšia krajina sveta sa zvykne hrdiť tým, že sa rozprestiera až v jedenástich časových pásmach. Keď je v Kaliningrade poludnie, na Kamčatke je desať hodín večer.
Na jednej strane národná hrdosť, no na druhej reálne problémy pre ekonomiku, pre ktoré o zmene hovoril aj prezident Dmitrij Medvedev. Podniky na Sibíri len ťažko komunikujú s Moskvou, keďže ich pracovné časy sa prekrývajú len v niekoľkých hodinách, nehovoriac o zvyšku Európy.
Moc nad prírodou
Hovorí sa, že jedenásť pásiem by mohli Rusi skresať na štyri. Neočakáva sa však, že tak nastane v najbližšom čase.
Rýchlejšia zmena môže nastať v krajinách s exhibicionistickými a autoritárskymi lídrami. Posledným príkladom je venezuelský prezident Hugo Chávez, ktorý sa v roku 2007 rozhodol, že čas v jeho krajine posunie späť o pol hodiny. Myslí si, že sa tým zvýši produktivita práce.
„Je to prezentácia moci. Ide o to, aby ľuďom ukázali, že majú pod kontrolou aj prírodné zákony," povedal pre BBC Jonathan Betts z Kráľovského observatória v Greenwichi.
Matúš Krčmárik
