„Prestanem vyrábať ópium, keď sa aj k nám dostane nejaký rozvoj," povedal britskej BBC mladý afganský farmár. Bolo to ešte v roku 1998 a ak sa drží svojho slova, ópium vyrába dodnes.
Iné lieky nie sú
Uvedomoval si, aké následky má pestovanie maku. V podobe ópia spôsobuje závislosť medzi Afgancami, ktorá často zasahuje celé dediny, v nich aj deti. Drogy dostávajú odmala, iné látky na tíšenie bolestí k dispozícii nie sú. Po premene na heroín zas vo veľkom zabíja po celom svete.
Bez neho by však farmár zrejme len ťažko prežil. Vtedy mu ópium vynášalo dvakrát viac ako obilie, teraz sa hovorí o desaťkrát vyššom zisku.
Nezabránila tomu ani snaha vlád o jeho zákaz. Ešte keď Afganistan ovládal Taliban, výrobu ópia označil za protiislamskú. Jedným dychom však jeho ľudia dodávali, že na tom nemajú podiel len Afganci ako pestovatelia, ale najmä ľudia na Západe, ktorí vytvárajú dopyt.
Keď po invázii spojeneckých vojsk v roku 2001 prišiel Taliban o moc, ópium sa opäť dostalo mimo zákona. Ľudia vo vojnou zmietanej krajine však veľmi na výber nemali, obchod s drogami navyše ako financovanie odboja využívajú aj islamisti.
Afganistan sa tak krátko po vojne stal najväčším producentom ópia na svete. Prekonal aj „tradičných lídrov" Barmu a Laos. Vrchol dosiahlo pestovanie maku v roku 2007, keď produkcia ópia podľa niektorých odhadov tvorila až 60 percent HDP krajiny.
Odvtedy produkcia mierne klesá. Spojenecké vojská makové polia vypaľujú, ľudí presviedčajú, aby prešli na „klasické" plodiny.
Viac vojny, viac ópia
Čiastočne sa im to darí. Pred rokom OSN oznámila, že produkcia ópia klesla na polovicu. Zároveň sa ukázalo, že práve toto môže byť cesta k ukončeniu takmer desaťročného konfliktu.
V oblastiach, kde sa nevyrába ópium, totiž islamisti nemajú toľko zdrojov a väčšinou strácajú vplyv.
Funguje to však aj opačne. „Viac konfliktov znamená viac chudoby. A s tým súvisí aj viac výroby ópia," vyhlásil podľa BBC zástupca agentúry OSN pre boj s drogami v Kábule Jean Luc Lemahieu.
Drogu kedysi predpisovali lekári
Ópium bolo jedom i vášňou. Užívali ho už antickí Gréci a Rimania.
Mak siaty pozná ľudstvo už tisícročia. Dokazujú to archeologické nálezy i motívy zobrazené na soškách či plastikách. Už Homér opísal efekt ópiovej makovice. V diele Odysea opisuje, ako Persephona požila ópium, čo jej ponúkla bohyňa Demeter.
Gréci i Rimania pritom poznali ópium aj ako jed. Nero údajne zavraždil svojho nevlastného brata Britannica zmiešaním ópia a bolehlavu.V stredovekej Európe bolo rozšírené užívanie ópia v liehovom alebo vo vínovom extrakte. Neskôr sa stalo ópium lacným a dostupným liečivom napríklad nádchy alebo chorôb srdca.
Vo viktoriánskom Anglicku lekári dokonca ženám predpisovali liečivá s ópiovou prísadou proti menštruačným bolestiam.
Pokusy na sebe
Čo však stojí za účinkami ópia, ľudia dlho netušili. Až na začiatku 19. storočia začali európski bádatelia hľadať účinnú látku. V roku 1803 francúzsky chemik Derosone vyrobil z ópia kryštalickú soľ, ktorá nemala narkotizujúce účinky.
O rok neskôr sa však narkotizujúci princíp drogy podarilo objaviť len 20-ročnému Friedrichovi Sertürnerovi. Objav nazval podľa gréckeho boha snov, Morfia. Pri pokusoch v zabudnutej lekárni v Hofapotheke zistil, že „principum somniferum“ vyžaduje citlivé dávkovanie, pretože jeden z pokusných psov sa už nezobudil.
Neváhal však pokusy zopakovať a spolu so študentmi vyskúšal látku na sebe. Prvá dávka polgramového roztoku u mužov vyvolala blaženú náladu. Po druhej dávke nasledovali trýznivé bolesti žalúdka, zášklby tela a stav bezvedomia. Ako protijed stihol Sertürner vypiť ocot, ktorý podal aj ostatným.
Heroín ako náhrada
Prvé desaťročia 19. storočia ostalo morfium v rukách lekárnikov. Vo forme tinktúr a piluliek sa podávalo vojakom a v roku 1828 nemecká firma E. Merck začala dokonca s továrenskou výrobou morfínu.
Zdokonaľovaním prostriedkov užívania sa však výraznejšie prejavila závislosť od morfia. Vo viere, že ide o objavenie nenávykovej alternatívy, bol v Londýne v roku 1874 syntetizovaný heroín.
Katarína Tesárová
