SME
Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

Squaterská Christiania patrí štátu

Dánsky najvyšší súd rozhodol, že hipíci a umelci na izolované slobodné mesto v Kodani nemajú nárok. Jednu z posledných komunít hipíkov považujú mnohí za vzor aj pre firmy.

Christiania je útočiskom aktivistov aj hipíkov.Christiania je útočiskom aktivistov aj hipíkov. (Zdroj: SITA/AP)

Dánsky najvyšší súd rozhodol, že hipíci a umelci na izolované slobodné mesto v Kodani nemajú nárok. Jednu z posledných komunít hipíkov považujú mnohí za vzor aj pre firmy.

KODAŇ, BRATISLAVA. Tohtoročné štyridsiate narodeniny „ostrova slobody“ uprostred dánskej Kodane budú pre obyvateľov Christianie trpké. Najvyšší súd minulý piatok rozhodol, že na squaterské územie má nárok štát.

Obyvatelia Christianie, ktorí neplatia dane, platia pre nich vlastné zákony a tolerujú mäkké drogy, budú musieť po siedmich rokoch na súde opäť rokovať so štátom.

Nemusia síce zatiaľ odísť, musia však pristúpiť na „normalizáciu“. Štát môže tiež zrútiť chátrajúce domy postavené bez povolenia.

Vlastný obchod aj škôlky

Dnešné útočisko pre hipíkov, aktivistov a umelcov vzniklo na mieste bývalých vojenských kasární. V roku 1971 prelomili brány k opusteným objektom obyvatelia z okolia a časť areálu zabrali ako miesto na hranie pre deti.

CHRISTIANIA
Ako vzniklo slobodné mesto
  • 4. septembra 1971 vtrhli do opustených vojenských kasární v centre Kodane ľudia z okolia. Nazvali ho slobodným mestom Christiania a otvorili 26. septembra. Spájali ich ekologické i ľavicové ideály.
  • Vláda si so stovkami nových obyvateľov nevedela poradiť, a tak o dva roky neskôr podpísala s nimi dohodu, že na území môžu bývať za nízky poplatok za vodu a elektrinu. Územie označili ako sociálny experiment.

Dnes má asi tisícka obyvateľov vlastné škôlky, obchod, bary, médiá aj bazén. O nových osadníkoch rozhoduje miestna rada.

Na slávnej Pusher Street (v preklade Ulica dílerov) predávajú marihuanu a hašiš. Tvrdé drogy odtiaľto vytlačili obyvatelia koncom 70. rokov.

Pri vchode návštevníkov víta nápis „Opúšťate Európsku úniu, vitajte v Christianii!“.

Hovorca Christianie Thomas Ertman hovorí, že sa teraz musia sústrediť na budúcnosť. „Budeme tu aj o 40 rokov, tak musíme nájsť politické riešenie,“ hovorí pre AP.

Slobodné mesto, ako ho volajú jeho zakladatelia, prežilo za desaťročia svojej existencie pravidelne policajné razie aj násilné zrážky s políciou, či súboje drogových dílerov.

V roku 2004 polícia odstránila trh s ľahkými drogami na tejto ulici. Podľa AFP hodnotu obchodu odhadovali štátne orgány v prepočte na 134 miliónov eur ročne. Súd teraz rozhodol, že policajný zásah bol legálny.

Turistická atrakcia

Christiania je podľa AFP jednou z posledných hipíckych komunít na svete. Je to jedna z najpopulárnejších dánskych atrakcií a priláka viac než milión návštevníkov ročne.

Aj preto sa na rozhodnutie súdu pozerá s obavami turistický priemysel. „Christiania je pilierom toho, že je Kodaň tolerantné, cool a mierumilovné mesto. Je výnimočná, nemá ju žiadne iné mesto v Európe,“ hovorí pre dánsky denník Politiken šéf rozvoja v turistickom centre v Kodani Wonderful Copenhagen Romer Peter Hansen.

Viacerí vedci vyzdvihujú aj úspešný systém samosprávy v Christianii. Reklamná agentúra Mensch teraz vyšla s kampaňou, kde vysvetľuje, že od Christianie by sa mohli mnohé podniky učiť.

Lacné bývanie namiesto squaterov

Squateri už nie sú vítaní ani v kolíske squattingu Amsterdame. V Holandsku v októbri minulého roka začal platiť zákon, ktorý squatting zakázal. Asi dvesto squatov v Amsterdame sa chystajú postupne vypratať. Protesty squaterov spojené aj s násilím trvali niekoľko dní.

„V Amsterdame a okolí nikdy nebolo toľko prázdnych budov,“ povedal sociológ a bývalý squater Eric Duivenvoorden pre Deutsche Welle. Podľa neho bez squaterov bude ťažšie pre samosprávu, aby donútila vlastníkov využiť prázdne priestory.

Samospráva však tvrdí, že vypratané priestory chcú použiť aj na cenovo dostupné bývanie pre mladých a ľudí s nízkymi príjmami. A práve na nedostatok takého bývania sa squateri sťažujú.

V očiach samosprávy už nie je squatting romantický. „Squatteri sú dnes najmä migranti z východnej a južnej Európy, ktorí chcú lacno bývať,“ myslí si pravicový poslanec mesta Amsterdam Frank van Dalen.

Squateri v Európe okupovali Berlín aj Amsterdam

Opustené domy obsadzovali najmä pre bytovú krízu.

1. Berlín

Rozsiahle ruiny tu zanechalo bombardovanie počas druhej svetovej vojny, opustené byty pribudli po tom čo mesto rozdelil Berlínsky múr. Západný Berlín sa stal útočiskom alternatívnej mládeže, ktorú sem lákalo aj to, že nemala povinnú vojenskú službu. V 70. a 80. rokoch bola pre squaterov populárna štvrť Kreuzberg. Squating sa ešte viac rozšíril po roku 1989 po páde Berlínskeho múru. Squateri sa presunuli do Východného Berlína, ktorý ľudia hromadne opúšťali. Dnes už tu squaty nie sú divoké, platí sa nájomné alebo sú v nich kultúrne centrá.

2. Amsterdam

V meste bola pre močaristú pôdu pôda vzácna. Počet obyvateľov narástol po druhej svetovej vojne, mesto sa však rozrastalo len pomaly. Bytov a domov bol nedostatok napriek tomu, že mnohé boli prázdne. Squaterom priala tolerantná atmosféra v meste aj podpora obyvateľov. V roku 1971 súd umožnil ľuďom legálne zabrať nevyužívané priestory. V tom čase tu bolo asi 20­tisíc squaterov. Dnes ich zostalo už len asi 1500 a aj tých postupne vyhadzujú. Za squating odvlani hrozí až rok väzenia.

3. Praha

Squating k nám a do Česka dorazil až v 90. rokoch. Najslávnejšie boli Vila Milada (1997 – 2009) a Ladronka (1993 – 2000) v Prahe. Obe nakoniec vypratala polícia.

Ela Rybárová, Miloš Krekovič

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 122
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 760
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 303
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 12 901
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 588
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 114
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 563
  8. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 515
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 091
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 067
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Jedenásta nedeľa za sebou. Do ulíc vyšli opäť desaťtisíce Bielorusov

Lukašenkovi uplynulo ultimátum, ktoré mu dala Cichanovská.

V Bielorusko opäť vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí.

Izrael schválil dohodu o nadviazaní diplomatických vzťahov s Bahrajnom

V septembri Izrael uzavrel rovnakú dohodu so Spojenými arabskými emirátmi.

Izraelský remiér Benjamin Netanjahu.

Erdogan opäť poslal Macrona na vyšetrenie duševného stavu

Turecký prezident útočil na Macrona v sobotu aj v nedeľu.

Recep Tayyip Erdogan opäť útočil na Emmanuela Macrona.

Pápež František vymenoval nových kardinálov

Deviati z nich sú oprávnení zúčastniť sa na konkláve.

Wilton Gregory je prvým Afroameričanom, ktorý sa môže zúčastniť na konkláve.