Dánsky najvyšší súd rozhodol, že hipíci a umelci na izolované slobodné mesto v Kodani nemajú nárok. Jednu z posledných komunít hipíkov považujú mnohí za vzor aj pre firmy.
KODAŇ, BRATISLAVA. Tohtoročné štyridsiate narodeniny „ostrova slobody“ uprostred dánskej Kodane budú pre obyvateľov Christianie trpké. Najvyšší súd minulý piatok rozhodol, že na squaterské územie má nárok štát.
Obyvatelia Christianie, ktorí neplatia dane, platia pre nich vlastné zákony a tolerujú mäkké drogy, budú musieť po siedmich rokoch na súde opäť rokovať so štátom.
Nemusia síce zatiaľ odísť, musia však pristúpiť na „normalizáciu“. Štát môže tiež zrútiť chátrajúce domy postavené bez povolenia.
Vlastný obchod aj škôlky Dnešné útočisko pre hipíkov, aktivistov a umelcov vzniklo na mieste bývalých vojenských kasární. V roku 1971 prelomili brány k opusteným objektom obyvatelia z okolia a časť areálu zabrali ako miesto na hranie pre deti.
CHRISTIANIA Ako vzniklo slobodné mesto
4. septembra 1971 vtrhli do opustených vojenských kasární v centre Kodane ľudia z okolia. Nazvali ho slobodným mestom Christiania a otvorili 26. septembra. Spájali ich ekologické i ľavicové ideály. Vláda si so stovkami nových obyvateľov nevedela poradiť, a tak o dva roky neskôr podpísala s nimi dohodu, že na území môžu bývať za nízky poplatok za vodu a elektrinu. Územie označili ako sociálny experiment.
Dnes má asi tisícka obyvateľov vlastné škôlky, obchod, bary, médiá aj bazén. O nových osadníkoch rozhoduje miestna rada.
Na slávnej Pusher Street (v preklade Ulica dílerov) predávajú marihuanu a hašiš. Tvrdé drogy odtiaľto vytlačili obyvatelia koncom 70. rokov.
Pri vchode návštevníkov víta nápis „Opúšťate Európsku úniu, vitajte v Christianii!“.
Hovorca Christianie Thomas Ertman hovorí, že sa teraz musia sústrediť na budúcnosť. „Budeme tu aj o 40 rokov, tak musíme nájsť politické riešenie,“ hovorí pre AP.
Slobodné mesto, ako ho volajú jeho zakladatelia, prežilo za desaťročia svojej existencie pravidelne policajné razie aj násilné zrážky s políciou, či súboje drogových dílerov.
V roku 2004 polícia odstránila trh s ľahkými drogami na tejto ulici. Podľa AFP hodnotu obchodu odhadovali štátne orgány v prepočte na 134 miliónov eur ročne. Súd teraz rozhodol, že policajný zásah bol legálny.
Turistická atrakcia Christiania je podľa AFP jednou z posledných hipíckych komunít na svete. Je to jedna z najpopulárnejších dánskych atrakcií a priláka viac než milión návštevníkov ročne.
Aj preto sa na rozhodnutie súdu pozerá s obavami turistický priemysel. „Christiania je pilierom toho, že je Kodaň tolerantné, cool a mierumilovné mesto. Je výnimočná, nemá ju žiadne iné mesto v Európe,“ hovorí pre dánsky denník Politiken šéf rozvoja v turistickom centre v Kodani Wonderful Copenhagen Romer Peter Hansen.
Viacerí vedci vyzdvihujú aj úspešný systém samosprávy v Christianii. Reklamná agentúra Mensch teraz vyšla s kampaňou, kde vysvetľuje, že od Christianie by sa mohli mnohé podniky učiť.
Lacné bývanie namiesto squaterov Squateri už nie sú vítaní ani v kolíske squattingu Amsterdame. V Holandsku v októbri minulého roka začal platiť zákon, ktorý squatting zakázal. Asi dvesto squatov v Amsterdame sa chystajú postupne vypratať. Protesty squaterov spojené aj s násilím trvali niekoľko dní.
„V Amsterdame a okolí nikdy nebolo toľko prázdnych budov,“ povedal sociológ a bývalý squater Eric Duivenvoorden pre Deutsche Welle. Podľa neho bez squaterov bude ťažšie pre samosprávu, aby donútila vlastníkov využiť prázdne priestory.
Samospráva však tvrdí, že vypratané priestory chcú použiť aj na cenovo dostupné bývanie pre mladých a ľudí s nízkymi príjmami. A práve na nedostatok takého bývania sa squateri sťažujú.
V očiach samosprávy už nie je squatting romantický. „Squatteri sú dnes najmä migranti z východnej a južnej Európy, ktorí chcú lacno bývať,“ myslí si pravicový poslanec mesta Amsterdam Frank van Dalen.
Squateri v Európe okupovali Berlín aj Amsterdam
Opustené domy obsadzovali najmä pre bytovú krízu.
1. Berlín
Rozsiahle ruiny tu zanechalo bombardovanie počas druhej svetovej vojny, opustené byty pribudli po tom čo mesto rozdelil Berlínsky múr. Západný Berlín sa stal útočiskom alternatívnej mládeže, ktorú sem lákalo aj to, že nemala povinnú vojenskú službu. V 70. a 80. rokoch bola pre squaterov populárna štvrť Kreuzberg. Squating sa ešte viac rozšíril po roku 1989 po páde Berlínskeho múru. Squateri sa presunuli do Východného Berlína, ktorý ľudia hromadne opúšťali. Dnes už tu squaty nie sú divoké, platí sa nájomné alebo sú v nich kultúrne centrá.
2. Amsterdam
V meste bola pre močaristú pôdu pôda vzácna. Počet obyvateľov narástol po druhej svetovej vojne, mesto sa však rozrastalo len pomaly. Bytov a domov bol nedostatok napriek tomu, že mnohé boli prázdne. Squaterom priala tolerantná atmosféra v meste aj podpora obyvateľov. V roku 1971 súd umožnil ľuďom legálne zabrať nevyužívané priestory. V tom čase tu bolo asi 20tisíc squaterov. Dnes ich zostalo už len asi 1500 a aj tých postupne vyhadzujú. Za squating odvlani hrozí až rok väzenia.
3. Praha
Squating k nám a do Česka dorazil až v 90. rokoch. Najslávnejšie boli Vila Milada (1997 – 2009) a Ladronka (1993 – 2000) v Prahe. Obe nakoniec vypratala polícia.
Ela Rybárová, Miloš Krekovič
