PEKING, BRATISLAVA. „Je mi do plaču, nikto mi nemôže pomôcť,“ odkázala svetu Liou Sia počas četovania so svojou kamarátkou.
Jej slová sa na verejnosť dostali vôbec prvýkrát od minuloročnej jesene, keď jej manžel a známy väznený disident Liou Siaopo dostal Nobelovu cenu za mier.
Manžela videla len raz
Odvtedy sa nevedelo, čo s Liou je. Špekulovalo sa, že ju držia v domácom väzení. Čiastočne to je pravda, no nie je doma, ale u rodičov. A to aj napriek tomu, že ju z ničoho neobvinili. Pre čínsky režim je príliš nepohodlná.
„Zbláznim sa z toho, nemôžem sa odtiaľto dostať. Celú moju rodinu držia ako rukojemníkov,“ napísala v internetovom rozhovore, ktorý sa cez prostredníka dostal k novinárom Washington Post.
Rozhovor trval len päť minút. Liou sa potom odpojila z obáv o vlastnú bezpečnosť. V domácom väzení totiž nemá spojenie a „ani neviem, ako som sa dostala na internet“, napísala Liou.
Manžela videla od udelenia ceny len raz, žiadneho z nich nepustili ani na udelenie ceny, museli ju tak „odovzdať“ prázdnej stoličke.
Západ za toto Peking ostro kritizoval, no komunistická vláda trvá na tom, že Liou sa snažil rozvrátiť celistvosť krajiny, keď zorganizoval petíciu Charta 08. V dokumente spolu s ním žiadajú dodržiavanie ľudských práv tisíce Číňanov.
V podobnom duchu hovoria lídri aj o víkendových pokusoch o „jazmínovú revolúciu“. „Konflikty a spory musíme rozohnať, kým sú ešte v zárodku,“ povedal na straníckom stretnutí Čou Jongkchang, najvyšší predstaviteľ pre bezpečnosť.
Politika nie je témou
Víkendové protesty však ako veľká hrozba nevyzerali. Napriek výzvam na internetových portáloch demonštrantov bolo v uliciach menej ako policajtov. Svoju úlohu v tom zohrala aj cenzúra čínskeho internetu, kde je slovo jazmín blokované.
Menšie protesty sú v Číne bežné, ročne sa ich vraj uskutočnia až státisíce, no väčšinou v nich nejde o politické otázky, ale o spory o pozemky, stratu práce či korupciu lokálnych politikov.
