Madison 18. júna (TASR) - Zážitky dieťaťa v rannej fáze vývoja môžu výrazne ovplyvniť jeho neskoršie interpretácie emocionálneho rozpoloženia iných ľudí. Vyplýva to zo zistení profesora Setha Pollacka z Laboratória pre výskum detských emócií na Madisonskej univerzite v štáte Wisconsin.
Psychológovia sa pôvodne domnievali, že ľudia bez rozdielu rasy, jazyka, alebo vyznania majú rovnakú vrodenú schopnosť rozoznávať základné ľudské emócie.
Pollack a jeho tím však prichádza s tvrdením, že napríklad i dojčenie (respektíve jeho nedostatok) do veľkej miery ovplyvňujú túto schopnosť. Mladí ľudia, ktorí boli fyzicky týraní vedia vraj rozpoznať hnev vo výraze tváre omnoho lepšie a častejšie, ako tí s pokojným detstvom.
Za pomoci počítačového programu na formovanie fotografií tváre do rôznych výrazov vytvoril tím série obrázkov pre štyri fázy pocitov: šťastný - ustráchaný, šťastný - smutný, nahnevaný - ustráchaný, nahnevaný - smutný.
Obrázky boli potom náhodne ukazované deťom, niektoré vyjadrovali jednu emóciu, no väčšina kombináciu najmenej dvoch rozdielnych pocitov. Keď mali deti povedať, aké emócie osoba na obrázku zažíva, všetky boli schopné určiť radosť, smútok a strach v podobnom pomere.
Týrané deti však rozpoznávali hnev oveľa častejšie ako tie, ktoré v minulosti netrpeli. "Je možné, že tieto deti majú vyvinutú senzitivitu k širšej kategórii hnevu, lebo sú častejšie vystavované hnevu rodičov a museli sa tomu prispôsobiť," komentuje výsledky Pollack.
Výskumy podobné tomuto môžu pomôcť psychológom pochopiť týrané deti a pomôcť im tak pri prekonávaní emocionálnych a sociálnych bariér. Pollackov výskum nie je jediným - ďalšie budú pravdepodobne nasledovať, aby prispeli k rozšíreniu fondu kníh s podobnou tematikou.