Byť džezmenom v Anglicku v prvej polovici 20. storočia znamenalo byť dosť osamelým. Mladík z robotníckej rodiny bol však na samotu zvyknutý, od detstva nevidel. Namiesto hier s rovesníkmi sedel pri klavíri a na gramofóne si púšťal americké swingové nahrávky a klasiku (najmä Debussyho). A tak, keď sa v roku 1947 George Shearing (13. 8. 1919 - 14. 2. 2011) rozhodol presťahovať na druhú stranu Atlantiku, bol pripravený. Úspech prišiel rýchlo a rozhodne to nebol žiadny súcit.
Muzikanti aj kritici okamžite vedeli, že je tu niekto veľmi zaujímavý, kto hrá inak ako ostatní. Mal špecifickú techniku, akordy hral oboma rukami a jeho kvinteto sa stalo jedným z najznámejších džezových zoskupení.
„Moje meno sa spája s tristo skladbami. Dvestodeväťdesiatdeväť sa ich pohybovalo od relatívneho nepoznania až po totálne zabudnutie. Tu je tá jediná iná," povedal na oslave osemdesiatín v Carnegie Hall a zahral Lullaby Of Birdland.
Bol trochu skromný, ešte pred najväčším hitom zložil skladbu September in Rain, z ktorej sa predalo milión kusov. Jeho hre podľahol aj beatnik Jack Kerouac, ktorý ho situoval do svojej slávnej knihy Na ceste. Neskôr už toľko neexperimentoval, ale vždy to bola noblesná hudba na vysokej remeselnej úrovni. Rodná krajina ho oficiálne docenila až dva roky pred smrťou, keď mu kráľovná udelila
rytiersky titul.
FOTO - SITA/AP
